Kuffa a Taraba sa cmučkali, lesy sa drancovali, Taraba sa hral na Muska
Kiča: Kým sa Kuffa a Taraba politicky cmučkali, žiadny problém nebol. Na Muránskej planine sa drancovali lesy
Bývalý štátny tajomník Michal Kiča zo strany Demokrati hovorí, že rezort životného prostredia je v personálnom aj odbornom rozklade. Upozorňuje na rozsah ťažieb na Muránskej planine, na nevýhodné zmluvy aj na projekt prečerpávacej elektrárne Málinec.
„Hovoríme o ekonomickom drancovaní, ale aj o škodách z hľadiska prírody. Rozsah ťažieb bol obrovský – ťažilo sa tam, kde sa nemuselo, a neťažilo sa tam, kde to mohlo byť odôvodnené napríklad lykožrútovou kalamitou,“ povedal Kiča v relácii Aréna o ťažbe dreva na Muránskej planine.
Podľa Kiču sa na Muránskej planine za minulý rok vyťažilo toľko dreva, koľko sa nevyťažilo vo všetkých ostatných národných parkoch spolu. Pripomenul, že Demokrati podali trestné oznámenie už v decembri 2024, keď sa podľa nich objavili dve prepojené spoločnosti, ktoré sa dovtedy o štátne zákazky neuchádzali. Následne sa začali uchádzať o zákazky na ťažbu dreva v Tatranskom národnom parku, vo Veľkej Fatre a na Muránskej planine.
V Tatranskom národnom parku podľa Kiču Úrad pre verejné obstarávanie štyrmi rozhodnutiami konštatoval porušenie zákona a k uzavretiu zmlúv tam nedošlo. Na Muránskej planine a vo Veľkej Fatre sa tak stalo. Kiča uviedol, že pri verejnom obstarávaní bola cena nastavená tak, že nezaručovala výber najlacnejšej ponuky, čo podľa neho potvrdil aj záver členky výberovej komisie. „Ak by sa verejné obstarávanie nastavilo inak a akceptovala by sa námietka členky výberovej komisie, na tejto ťažbe sa mohlo ušetriť až pol milióna eur,“ povedal.
Druhou záležitosťou bol podľa neho predaj dreva, pri ktorom štát podľa odhadov Demokratov ukrátili potenciálne o ďalšieho pol milióna eur na nevýhodne nastavených cenníkoch. „Vymysleli sa tzv. banské výrezy a v určitom období roka 2025 sa približne 95 percent banských výrezov z celého Slovenska predalo práve na Muránskej planine,“ uviedol Kiča.
Na otázku, či ide o drancovanie lesov, odpovedal, že hovorí o ekonomickom drancovaní aj o škodách z hľadiska prírody. „Ťažilo sa tam, kde sa nemuselo, a neťažilo sa tam, kde to mohlo byť odôvodnené napríklad lykožrútovou kalamitou.“
Kiča tiež reagoval na vyhlásenie Tomáša Tarabu, že audit potvrdil, že niektoré zmluvy na ťažbu dreva išli mimo vedenia ministerstva. Podľa Kiču národné parky spadali pod Filipa Kuffu, no na ministerstve podľa jeho informácií platí systém, že zákazky od určitej sumy sa musia posielať na schválenie aj na ministerstvo.
„Pokiaľ boli s pánom Kuffom kamoši a politicky sa cmučkali, žiadny problém nebol. My sme o tomto dianí informovali a upozorňovali naň od roku 2024 a dovtedy mu to nevadilo. Audit začal nariaďovať až v čase, keď bolo zrejmé, že idú v štýle kto z koho, a začal to riešiť, až keď sa mu to politicky hodilo,“ povedal Kiča.
Kiča sa vyjadril aj k nominácii Filipa Kuffu za ministra, ktorú prezident odmietol vymenovať. „Je zrejmé, že táto nominácia je čím ďalej toxickejšia a dobiehajú ho staré dlhy,“ uviedol s tým, že Kuffa by mal skončiť ako štátny tajomník aj ako poslanec. „Mal by skončiť vo verejnom živote.“
V súvislosti s prečerpávacou elektrárňou Málinec Kiča povedal, že za stanovisko viac ako 132 vedcov je vďačný. Pripomenul list Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti z roku 2025, ktorý upozorňoval na riziká spojené s umiestnením elektrárne na zdroji pitnej vody. „Pán Taraba sa hral na vodárenského Elona Muska a hydrogénia,“ vyhlásil.
Pri Gabčíkove Kiča uviedol, že zmluva na výmenu turbín za 570 miliónov eur s DPH je už uzavretá. Podstatné časti zmluvy sú podľa neho začiernené s odkazom na obchodné tajomstvo. „Moja infožiadosť po právnom ping-pongu stále stojí na ministerstve,“ dodal.
