Koniec najväčšieho obranného programu v Európe: Prečo nemecko-francúzska stíhačka nebude.
Koniec najväčšieho európskeho obranného programu: Prečo nemecko-francúzska stíhačka nebude
V posledných dňoch sa objavili neoficiálne informácie o ukončení programu vývoja európskej stíhačky šiestej generácie známeho ako FCAS (Future Combat Air System), na ktorom spolupracovali giganty ako Airbus a francúzsky koncern Dassault. Podľa britského denníka Financial Times, Nemecko oznámilo Francúzsku, že po mesiacoch snáh o zachovanie projektu navrhuje jeho rozchod, čo by znamenalo definitívny koniec najväčšieho obranného programu v Európe.
Na projekte sa však podieľali aj ďalšie firmy, najmä španielska Indra Sistemas, čo naznačuje, že po zániku FCAS môže existovať potreba prehodnotiť a reorganizovať budúce obranné iniciatívy v Európe. Odborníci upozorňujú, že podobnosť s deväťdesiatymi rokmi, keď Európa rozdelila svoje sily na vývoj dvoch rôznych stíhačiek – Eurofighter Typhoon a Dassault Rafale, by mohla opäť nastúpiť, ak nedôjde k dohode o spoločných cieľoch.
Protichodné záujmy a technologické požiadavky
Francúzsko a Nemecko majú na budúce bojové lietadlá rôzne požiadavky. Francúzske armáda, ako jadrová mocnosť, potrebuje lietadlo schopné niesť jadrové zbrane a operovať z svojej lietadlovej lode Charles de Gaulle. Naopak, Nemecko nemá vlastnú lietadlovú loď a jeho obranné strategické plány sú orientované inak. Tento rozpor medzi potrebami oboch krajín a nespokojnosť Berlína s prístupom Dassaultu, ktorý sa odmietal podeliť o kľúčové technológie, situáciu len zhoršovali.
Možnosti pokračovania vo vývoji
Aj keď projekt FCAS čelí ukončeniu, odborníci predpokladajú, že Airbus, Dassault a Indra môžu pokračovať s niektorými komponentmi, ako sú drony navrhnuté na sprevádzanie stíhačiek, alebo s vývojom komunikačných systémov. Navyše, existujú aj ďalšie európske projekty vývoja bojových lietadiel. Po zániku FCAS pokračuje program GCAP (Global Combat Air Programme) medzi Spojeným kráľovstvom, Talianskom a Japonskom, ktorý sa zameriava na bojové lietadlo známe pod pracovným názvom Tempest.
Bez alternate projektov Europe riskuje
Ako zdôrazňuje odborníčka Marion Messmer, Európa si musí uvedomiť urgentnú realitu – ak nedokáže vytvoriť vlastné alternatívy k americkým strojom, jej armády sa budú musieť aj v budúcnosti spoliehať na Spojené štáty. Navyše, roztrhnutý európsky obranný priemysel a nedostatočná spolupráca medzi štátmi a firmami zvyšujú riziko, že Európa nebude schopná čeliť hrozbám efektívne.
Konsolidácia a potreba koordinovanej stratégie
Podľa generálporučíka vo výslužbe Pavla Macka, Európa musí urgentne konsolidovať svoje obranné plánovanie a zvýšiť koordináciu medzi svojimi armádami, inak hrozí, že sa obranné náklady zvýšia a schopnosti sa oslabia. Momentálne nie je jasné, či Európa zvládne ukončiť viacero projektov súčasne.
V konečnom dôsledku nie je zánik projektu FCAS iba náhoda, ale odrazom mnohých faktorov, vrátane diverzifikovaných predstáv o obrannej stratégii v Európe. Budúcnosť obranných projektov vidí Macko v koordinácii, no nie centralizácii, a v potrebe zbližovania medzi štátmi a priemyslom, aby sa zabezpečilo silné postavenie Európy vo svete.
