Fico už obsadil kreslo, ktoré Martin neobsadil

Fico už obsadil kreslo, ktoré Martin neobsadil

Slovenská ekonomika rastie najpomalšie z porovnateľných krajín EÚ

Slovensko dosiahne podľa odhadov Európskej komisie kumulatívny rast za roky 2025, 2026 a 2027 na úrovni 3,1 percenta. V Maďarsku má rast predstavovať 4,5 percenta, v Česku 6,95 percenta a v Poľsku dokonca 10,3 percenta.

Slovenská ekonomika rastie najpomalšie aj aktuálne. V treťom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástla len o 0,25 percenta, kým maďarská ekonomika o 1,5 percenta, česká o 1,6 percenta a poľská o 3,65 percenta.

Spomedzi jedenástich porovnateľných krajín sme tretí od konca

Spomedzi jedenástich porovnateľných krajín EÚ, kam patria krajiny V4, pobaltské štáty, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko a Chorvátsko, je v ekonomickej úrovni za Slovenskom už len Lotyšsko a Bulharsko. Aj tieto krajiny však rastú omnoho rýchlejšie. Lotyšsko kumulatívne za tri roky o 6,8 percenta a Bulharsko o 8,7 percenta, Slovensko o 3,1 percenta.

Už v tomto, najneskôr v budúcom roku nás predbehne aj Lotyšsko a Bulharsko sa k nám priblíži. Ešte pred 15 rokmi bolo Slovensko na treťom mieste, teraz je tretie od konca a už ho neminie predposledná priečka.

Zaostávanie voči Česku aj priemeru EÚ

Zaostávanie je evidentné aj voči Českej republike. Po rozdelení v roku 1993 Slovensko dosahovalo menej ako dvojtretinovú ekonomickú úroveň oproti Česku, teda 62 percent. Do roku 2014 rástlo rýchlejšie a dostalo sa na úroveň 93,3 percenta. Odvtedy však klesá, v roku 2025 spadlo na 78,6 percenta a v roku 2027 dosiahne 76,4 percenta českej úrovne.

O dlhodobom zaostávaní v ekonomickom raste svedčí aj fakt, že Slovensko je jedinou krajinou spomedzi EÚ11, ktorej ekonomická úroveň voči priemeru EÚ27 medzi rokmi 2014 a 2025 klesla, a to zo 78 na 75 percent priemeru EÚ. Všetky ostatné porovnateľné krajiny sa k ekonomickému priemeru EÚ približujú.

Nižší rast znamená nižšie platy aj menej peňazí na verejné služby

Strata konkurencieschopnosti a rastovej dynamiky sa prejavuje v nižšej úrovni platov, ale aj v nedostatku peňazí na zdravotníctvo, školstvo, sociálny systém a investície. Platí rovnica: čím nižší ekonomický rast, tým väčšie zaostávanie v životnej úrovni a kvalite života.

Kým priemerné hrubé mzdy boli v roku 2015 v Česku a na Slovensku takmer rovnaké, vlani už boli české platy o 19 percent vyššie ako slovenské. Kým v roku 2015 zarábali Slováci o takmer 12 percent viac ako Poliaci, vlani už boli poľské platy od slovenských vyššie o viac ako 10 percent. Hoci maďarské hrubé platy tie slovenské ešte nedostihli, rástli rýchlejšie ako tie slovenské.