Europoslanci v spore o uhlíkové clo podporili hnojivárov na úkor farmárov
Europoslanci v spore o uhlíkové clo podržali hnojivárov na úkor farmárov
Európsky parlament schválil rozšírenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) na nové produkty dovážané do Európskej únie. Hnojivá zároveň zostali na zozname napriek výzvam agrosektora, aby ich Únia dočasne vyňala. Rozhodnutie potešilo výrobcov hnojív, farmárov nahnevalo.
Firmy v Európskej únii už dnes platia za časť svojich emisií prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS). Jeho súčasťou je aj výroba hnojív, ktorá však zatiaľ dostáva bezplatné emisné povolenky. Výrobcovia z tretích krajín túto povinnosť nemajú, a preto vyrábajú lacnejšie. Únia preto od tohto roku zaviedla uhlíkové clo na dovoz niektorých uhlíkovo náročných výrobkov z krajín mimo EÚ.
To, čo chráni domácich výrobcov, je však veľký problém pre európskych pestovateľov a chovateľov. Uhlíkové clo predražuje hnojivá, v ktorých Únia nie je sebestačná. Ceny hnojív pritom tento rok už aj bez toho skokovo rastú. Hlavným dôvodom je narušenie medzinárodných dodávok cez zablokovaný Hormuzský prieliv. Únia okrem toho v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine zaviedla mimoriadne clá na hnojivá z Ruska a Bieloruska.
V apríli boli podľa Európskej komisie ceny hnojív oproti koncu minulého roka vyššie o 40 percent, v porovnaní s rokom 2020 ide až o 62-percentný skok. Hnojenie je jednou z najdrahších položiek v nákladoch poľnohospodárov, obzvlášť u pestovateľov poľných plodín, ako sú pšenica, kukurica či repka, teda najbežnejších plodín na slovenských poliach.
Európska komisia z tohto dôvodu ešte v máji predstavila nový Akčný plán pre hnojivá, ktorý má pomôcť vyriešiť problém s ich dostupnosťou v EÚ. Sľubuje v ňom okamžitú pomoc v podobe finančných kompenzácií za nárast cien hnojív, ale aj dlhodobé stimuly pre farmárov, aby znížili spotrebu priemyselných hnojív a prechádzali na biologické náhrady, ako sú maštaľný hnoj či kompost.
Európske farmárske organizácie už vtedy hovorili, že návrhy Komisie ich súčasné problémy s hnojivami nevyriešia. Pestovatelia pomaly začínajú zakladať budúcoročnú úrodu, pričom im už dochádzajú zásoby hnojív, ktoré nakúpili vlani ešte za priaznivejšie ceny. Aj preto od EÚ žiadali, aby dočasne zrušila uhlíkové clo na hnojivá z tretích krajín.
Keď Európsky parlament hlasoval o zmenách v CBAM, časť europoslancov k nemu predložila pozmeňujúci návrh, ktorý by umožnil Komisii dočasne vyňať zo systému produkty, ak by európskemu trhu hrozili vážne škody. Jedným z dôvodov boli práve hnojivá. Hoci Európsky parlament nové pravidlá pre uhlíkové clo schválil, pozmeňovací návrh odmietol.
„Udržiavanie hnojív v rámci CBAM je nevyhnutné na to, aby európski výrobcovia mohli konkurovať za spravodlivejších podmienok dovozom, ktoré vznikajú bez porovnateľných obmedzení týkajúcich sa uhlíka,“ uviedol riaditeľ európskeho združenia výrobcov hnojív Fertilizers Europe Antoine Hoxha.
Najväčšie agrárne združenie v EÚ, Copa-Cogeca, v tlačovej správe neskrývalo rozhorčenie. Vyjadruje „hlboké sklamanie“, tvrdí, že sa EÚ farmárom otočila chrbtom, a rozhodnutie označilo za „nepochopiteľné“. Poukazuje hlavne na to, že okrem už aj tak veľkého zvýšenia cien hnojív farmári v EÚ čelia aj ďalším krízam: suchu, drahým energiám a palivám a nízkym výkupným cenám.
„Hnojivá patria medzi najväčšie vstupné náklady v európskom poľnohospodárstve a pre mnohých pestovateľov plodín predstavujú vôbec najväčší produkčný výdavok,“ argumentuje združenie a naznačuje, že sa to premietne aj v obchodoch. „Dôsledky sa napokon nezastavia pri bránach fariem: vyššie výrobné náklady sa prenesú do cien potravín a pocítia ich spotrebitelia,“ dodáva.
Nová legislatíva má obavy farmárov zmierniť tým, že sa časť príjmov z uhlíkového cla má dostať aj k farmárom. Europarlament zároveň hlasoval aj o dočasnom Fonde na dekarbonizáciu, ktorý má v najbližších dvoch rokoch pomôcť preklenúť obdobie, keď sa európskym výrobcom zároveň zvyšujú náklady z ETS. Fond bude podporovať tú výrobu, ktorá spadá pod CBAM, no teraz sa do neho majú zaradiť aj obilniny.
Copa-Cogeca ale tieto poistky označila za „slabú náplasť“. „Pomôže to len pestovateľom obilnín orientovaným na vývoz, pričom väčšina trhu s plodinami v EÚ by zostala bez podpory na kompenzáciu dopadov CBAM,“ konštatuje.
