Dva kroky k zmiereniu s Robertom Ficom

Dva krôčiky k zmierneniu s Robertom Ficom

Keby premiér Robert Fico vedel, že jeho zjavná úzkosť a nervozita vyvolávajú dojem podobný Igorovi Matovičovi, určite by svoj prístup formuloval inak. Jeho snaženie o zmierenie s verejnosťou si zaslúži kritický pohľad, najmä keď líder vlády využíva emocionálne výzvy bez toho, aby reálne prispel k ich naplneniu.

V nedávnej tlačovej konferencii sa Fico v Prešove vyjadril na tému novej vojenskej nemocnice, pričom jeho prehlásenia bolo možné rozdeliť na dve hlavné časti. V prvej časti uistil prítomných, že všetky problémy, ktoré sa doteraz vyskytli, sú už za nami a pokrok je zaručený. S touto pozitívnou správou úzko súvisela aj druhá časť, v ktorej zdôraznil zodpovednosť vlády a potrebu aktívne pracovať na riešeniach miesta, kde sa obvykle len fňuká.

Fico využil silné slová a symbolicky ukončil svoj prejav otázkami: „Kedy ste ma videli fňukať? Chodil som niekedy a nariekal som?!“ Jeho otázky,aj napriek snahe o apel na silu a schopnosť leaderstva, vyvolali skôr komické reakcie a smiech.

V súčasnosti je dôležité nájsť spoločné východiská a otvoriť dialóg medzi rozdielnymi stranami. Aj keď sú Fico a iní členovia vlády mnohokrát obviňovaní z rozdeľovania národa, mali by sa aspoň pokúsiť začať o potrebnom zmierení, ktoré je esenciálne pre stabilitu v krajine.

Od politikov sa očakáva, že budú hrdinami a nebudú sa skrývať za populárnymi frázami. Očakáva sa skutočné účinné vedenie, ktoré by malo viesť k zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva a nie len efektívne zakrývať súčasné nedostatky.

Ak chce Robert Fico, aby si o ňom verejnosť vytvorila pozitívny obraz, mal by sa zamerať na prax a skutky, ktorými môže demonštrovať záväzok k zmiereniu a budovaniu dôvery, nielen slovami.