Dankovi držíme palce, aby to všetko dobre dopadlo

Teraz držíme palce Dankovi

Robert Fico o predčasných voľbách zásadne blufuje.

Konečne. Lepšie slovo, ktoré vystihuje najnovšiu etapu sporu o odvolanie Tomáša Tarabu, by sme asi hľadali zbytočne. Celou vetou povedané, pripravenosťou vyjadriť Tarabovi nedôveru v parlamente Andrej Danko konečne premiéra núti ukázať karty a priznať priehľadný šestákový bluf.

Robert Fico si to predstavoval takto: keďže Dankovi sľúbil odvolanie ministra životného prostredia, prezidentovi ho síce predloží, ale len „podmienečne“ s tým, že ak Taraba preukáže istú silu, návrh „stiahne“. A takú možnosť vyčítal z ktorého ústavného článku?

A keďže Taraba pritlačil, Fico jeho odvolanie odvolal, na prezidenta zahulákal, aby nič nerobil, a Dankovi zasa pohrozil predčasnými voľbami. Lebo on, veľký a silný, sa nebude babrať s neposlušnými červami!

Je až absurdné, ako dlho a úspešne tento bluf Fico používal. Prvý raz to bolo asi počas kauzy Veľký Slavkov, potom pri koaličnom „vyjednávaní“ v roku 2016 a v tejto vláde už asi osemkrát. Pritom sa vždy stačilo neposkladať a pustil perie.

Najviditeľnejšie to bolo v roku 2018, keď po tlaku strany Most-Híd radšej než voľby zniesol ponižujúcu demisiu, ale veľmi podobné príbehy sú aj za ministerskými stoličkami Rudolfa Huliaka a Samuela Migaľa.

Tiež všeličo narozprával o absurdných požiadavkách vydieračov a predčasných voľbách – a napokon im v rozpore s vkusom i mravmi dal, čo si vypýtali. Síce z cudzieho, ale princíp je rovnaký.

Všetci sme to videli v priamom prenose, ale to mu nebráni znova napínať svaly, teatrálne sa rozcvičovať pred štartovacími boxami, a ako majster sveta opakovať, aký je pripravený to položiť. No iste.

V skutočnosti má až patologicky vyvinutý reflex, ktorý velí urobiť pre udržanie moci čokoľvek. Keď sa vyhráža voľbami, je to v skutočnosti freudovské priznanie, že ich považuje za ten najhorší možný variant, ktorému sa bude vyhýbať za cenu všetkých ústupkov.

Preto platí, že keď Danko udrží jednotu klubu a neuhne, dosiahne svoje. Nemalo by byť ani nutné Tarabovi v parlamente priamo vyjadriť nedôveru, také čosi by príčetný premiér nemal pripustiť, politicky je to totiž vyjadrenie nedôvery jemu samému.

Už jedno-dve spoločné hlasovania s opozíciou v tejto veci by mali premiérovi indikovať, že má prázdnu ruku, a ak to nechce naozaj položiť (nikdy!), bude sa musieť znova naučiť správať a začať odvolaním odvolaného odvolania Tarabu.

Začalo sa to síce hrozne, keď sa Danko nechal ponížiť niekoľkomesačným čakaním a potom hrou na odložené odvolanie, no teraz to vyzerá, že mu niekto nalial rozumu aj odvahy.

Zatiaľ drží, Ficovmu ultimátu sa otvorene vysmial a pridal sériu konštatovaní o tristných výsledkoch pätnástich rokov vládnutia Smeru, ktoré sa vyznačujú takou úprimnosťou, že ich premiér nemôže vnímať inak ako urážku. A keď ho poslal do dôchodku, Ficovi azda aj zbeleli hánky.

Čo by sme tajili, v tejto veci sa oddá držať palce aj Dankovi. Je to po mnohých stránkach odpudivý človek, ale ak je možnosť obnažiť Ficov prázdny bluf a upratať rozdrapeného Tarabu, nech je nástrojom spravodlivosti pokojne aj on.