Cenzúra v Číne minulosť nevymaže, uviedol Rubio pri výročí masakru z roku 1989 v Pekingu.
Cenzúra minulosti nevymží
Na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v Pekingu sa 4. júna 1989 zišli davy demonštrantov, ktorí požadovali demokratizáciu Číny. O siedmej večer sa na príkaz vládnucich predstaviteľov voči nim postavili vojaci, ktorí na protestujúcich otvorili paľbu. Tisíce ľudí tak prišli o život a navyše, táto udalosť sa dodnes skryto pamätá v srdciach tých, ktorí tiahli za spravodlivosť.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, pri príležitosti 37. výročia tejto tragédie, vyhlásil, že žiadna cenzúra nedokáže vymazať spomienky na tí, ktorí sa obetovali za svoje neodňateľné práva. Vo svojom vyhlásení zdôrazňuje, že to, čo sa stalo, je trvalou súčasťou histórie, ktorej sa treba prihliadať s úctou a rešpektom.
Spomienka na obete
Rubio dodal, že demokratické reformy a zodpovednosť za korupciu boli hlavným zmyslom protestu. Demonštranti sa zhromaždili za ciele, ktoré neboli len politické, ale aj morálne—idey o slobode prejavu a práva na pokojné zhromažďovanie. „Sme s nimi v duchu a spomíname na ich životy,“ podotkol.
Minulý rok, pri tejto príležitosti, Rubio myšlienky urobil aj v súvislosti s jeho predchádzajúcimi vyhláseniami, ktoré sa zameriavali na kruté zatýkanie a potláčanie opozičných hlasov a prístupov čínskej vlády voči svojim občanom.
Cenzúra ako nástroj moci
Čína aj dnes čelí kritike ohľadom cenzúry, pričom na túto tému čiastočne nadviazala aj správa agentúry Reuters. Zatiaľ čo svet si pamätá na túto krvavú udalosť, v samotnej Číne je toto obdobie stále tabuizované, podliehajúce prísnej kontrole informácií. Peking sa snaží vykresliť pacifikáciu protestov ako nevyhnutnosť a obviňuje protestujúcich z kontrarevolučných činov.
Očividne je, že čínsky režim sa snaží potlačiť akúkoľvek formu kritiky voči jeho činnosti, avšak spomienky na tieto tragické udalosti prežijú, aj keď čelí represívnym praktikám. Marco Rubio sa tak formálne pripojil k hlasom, ktoré tvrdia, že minulosť, hoci cenzúrovaná, nikdy nezapadne prachom. Tí, ktorí sa postavili za spravodlivosť, si zaslúžia byť pamätaní a ich úsilie uznané aj v budúcnosti.
