Brazílske problémy sa blížia ku kritickému bodu

Brazílske trhy reagujú na prekvapivé víťazstvo Lulu prudkým výpredajom

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb napriek tomu, že v prvom kole skončil druhý. Doteraz pritom platilo, že kto vyhral prvé kolo, zvíťazil aj v druhom. Trhy dávali jeho súperovi Fláviovi Bolsonarovi, synovi bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, až 80-percentnú šancu na výhru, Lula ho však predstihol o tri percentá hlasov.

Investori na výsledok zareagovali masívnym výpredajom akcií, dlhopisov aj meny. Podľa politológa Alberta Carlosa Almeidu bolo prvé kolo referendom o Lulovi, keďže ľudia boli nespokojní a mnohí chceli zmenu. Druhé kolo sa však zmenilo na referendum o Bolsonarovi, kandidátovi s vážnymi slabinami, ktoré Lulov tím využil v kampani na sociálnych sieťach.

Ostrý kontrast s rokom 2002

Ide o zvláštny kontrast s Lulovým prvým víťazstvom v roku 2002. Vtedy trhy zachvátila panika z predstavy ľavičiara pri moci, no nasledovalo desaťročie nepretržitého rastu, pretože Lula sa ukázal ako pragmatik. Index Bovespa v nasledujúcich piatich rokoch vzrástol v dolárovom vyjadrení o približne 1500 percent. Lulovi vtedy pomohol aj hospodársky vzostup Číny a jej dopyt po brazílskych surovinách.

Dnes osemdesiatjedenročnému Lulovi sa dosiaľ darilo vyhnúť sa veľkej kríze na trhoch. Jeho znovuzvolenie však investičná komunita v São Paule prijala so zdesením. Výpredaj bol taký tvrdý preto, že investori sú presvedčení, že neúprosné ekonomické trendy vytvorili podmienky, v ktorých jeho prístup už nemôže fungovať.

Zhoršené verejné financie a rastúci dlh

V roku 2002 mala Brazília primárny rozpočtový prebytok, dnes má deficit. Dlh vtedy predstavoval 60 percent hrubého domáceho produktu, no podľa Medzinárodného menového fondu smeruje do konca desaťročia k sto percentám. Inflácia momentálne dosahuje 4,6 percenta. Za väčšinu týchto problémov Lula nemôže, brazílske ťažkosti siahajú k rozsiahlej ústave z roku 1988, ktorá zakotvuje práva, ktoré si krajina už nemôže dovoliť. Výdavky, ktoré štátu ukladá ústava, dnes tvoria približne 90 percent vládneho rozpočtu.

Krajina čelí aj blížiacemu sa demografickému zlomu. Brazília je stále mladšia než Japonsko či západoeurópske štáty, jej vlastný demografický obrat však prebehne oveľa rýchlejšie. Podľa jedného z manažérov fondov by Brazília mala oveľa lepší výber a žila by v lepšej krajine, keby dala oboch kandidátov tam, kam patria, teda za mreže.

Obavy z neortodoxnej hospodárskej politiky

V São Paule sa šíri obava, že Lula by mohol skutočne veriť, že sa zaobíde bez kapitálových trhov. Trhy tento týždeň zažili druhý výpredaj po správach, že sa stretne s ekonómom, ktorý presadzuje znižovanie úrokových sadzieb ako nástroj boja proti inflácii. Jeden z investorov to označil za čudnú zmes Turecka a Argentíny, kde nekonvenčná politika znie veľmi lákavo.

Ak by sa Lula skutočne pokúsil o niečo takto neortodoxné, rýchlo by to viedlo k totálnej kríze. Lula je však v politike už dlho a nikdy predtým nesiahol po ničom podobne radikálnom. Pravdepodobnejším scenárom je, že sa bude naďalej krútiť, hoci skeptici upozorňujú, že odkladať problémy je čoraz ťažšie, keďže dlh i splátky úrokov rastú. Ekonomika rástla dvadsať štvrťrokov po sebe, no na budúci rok sa očakáva jej pokles.

Zostáva tak dilema, ktorá bude Brazíliu sprevádzať počas nasledujúcich štyroch rokov. Rozsah volebného prekvapenia môže Lulovi dodať toľko sebavedomia, že stratí úsudok, vďaka ktorému zostáva už štyri desaťročia kľúčovou postavou brazílskej politiky.