Zvolenská elita: hotelieri, ktorých tragický osud mrazí
Zvolen si uctil rodinu Straussovcov, ktorá viedla Hotel Grand
Budova dnešného Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene bola kedysi centrom spoločenského života. Hotel Grand od roku 1931 viedli bratia Julius a Ondrej Straussovci. Obaja zahynuli počas holokaustu.
Po viac ako 80 rokoch sa ich meno vracia na miesto, s ktorým je spätá história mesta. V podlubí divadla odhalili pamätnú tabuľu s originálnym oznámením z pera Juliusa Straussa. Stalo sa tak 9. septembra v Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Na odhalení bol Juliusov vnuk Doron Netzer z Izraela. Vytvorenie tabule iniciovalo občianske združenie Boli (a sú) tu s nami v spolupráci s divadlom a Banskobystrickým samosprávnym krajom. Autorom je sochár Jakub Trajter s architektom Branislavom Kaliským.
Hotel Grand ako centrum diania
Pôvodná budova divadla vznikla koncom 19. storočia. Hotel Grand sa stal jedným z centier spoločenského života. Konali sa tu spoločenské udalosti aj stretnutia štátnikov, vystupovalo tu ochotnícke divadelné združenie Detvan.
Bratia Straussovci pochádzali z významnej židovskej hotelovej rodiny. Na zvolenskom námestí viedli do jari 1940 aj Hotel Podzámok. V kúpeľnom areáli na Sliači im patrili hotely Amália, Bristol a Tatra. Rodina podporila aj výstavbu zvolenskej synagógy.
S prijímaním protižidovských opatrení sa ich životy začali meniť. Julius a Ondrej Straussovci boli počas holokaustu zavraždení. Na zozname zvolenských obetí je aj ďalších päť členov rodiny.
Po vojne krátko prevádzkovala Hotel Grand preživšia Irena Acsová. V roku 1949 priestory využilo Stredoslovenské divadlo. Dnešný divadelný areál vznikol v rokoch 1991 až 1994.
Príbeh ožil na výstave
Príbeh rodiny zachytila výstava na Námestí SNP od mája do septembra 2025. Päť stĺpov v podobe replík dobových reklamných pútačov približovalo príbehy židovských rodín. Jednou z tém bol Hotel Grand a Straussovci.
Koncept vytvorila Andrea Slobodová. Zvolen si vybrala aj preto, že jej otec a stará mama tu počas holokaustu našli útočisko. Výstava sa stala podnetom na vznik pamätnej tabule.
„Vydal som sa hľadať môjho starého otca“
Doron Netzer svojho starého otca nikdy nepoznal. Obraz si vytváral cez rozprávanie mamy Evy. „Prítomnosť starého otca ma sprevádzala po celý život. Spoznal som ho prostredníctvom spomienok, ktoré si v sebe niesla moja mama,“ povedal.
„Keď tu dnes stojím, cítim, že vzdialenosť medzi minulosťou a prítomnosťou sa akoby zmenšila. Stojím tu nielen ako Juliusov vnuk, ale aj ako súčasť života, ktorý pokračoval vďaka láske, múdrosti, oddanosti a viere v ľudskosť,“ uviedol.
Eva odišla do Izraela, kde začala nový život. „Začala si tu odznova. Nepostavila si len dom, vybudovala si domov, založila rodinu,“ opísal Netzer. Do Zvolena prvýkrát zavítal pred dvadsiatimi rokmi, aby našiel miesto, kde sa skončil život jeho starého otca.
Zodpovednosť slovenskej spoločnosti
Straussovci pôsobili v hotelierstve viac ako 80 rokov a zamestnávali desiatky ľudí. Pred vstupom do divadla je tabuľa pripomínajúca stretnutie Martina Rázusa a Andreja Hlinku z roku 1932, pri bočnom vchode tabuľa povstaleckej osvetovej činnosti z roku 1944. O rodine, ktorá hotel viedla, zmienka doteraz nebola.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter hovoril o spôsobe, akým si spoločnosť pripomína holokaust. „Na tragickom osude židov, vrátane popravy časti rodiny Straussovcov v Kremničke sa podieľali aj slovenskí občania vtedajšieho štátu, lebo mali pocit, že môžu. Táto rodina bola súčasťou našich občianskych, ekonomických a kultúrnych dejín,“ uviedol.
„Je načase, aby sa zo všeobecných viet v učebniciach opäť stali mená a príbehy ľudí. Aby sme nehovorili len o obetiach, ale o tom, že to boli naši susedia, kamaráti, známi a kolegovia,“ doplnil.
Zdôraznil, že holokaust sa nedial len v Nemecku alebo Poľsku. „Dial sa aj tu. Páchali ho naši. Boli to naše zákony, ktoré boli svojho času jedny z najprísnejších. Bola to aj naša krutosť, ktorá desila. Dnes je to naša zodpovednosť voči obetiam,“ povedal.
