ŽSR predstavili víziu vysokorýchlostných tratí v hodnote tri miliardy eur.

Vysokorýchlostné železničné trate na Slovensku: Vízia a budúcnosť

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) nedávno predstavili výsledky Národnej štúdie uskutočniteľnosti, ktorá sa zameriava na možnosti zapojenia Slovenska do siete vysokorýchlostných tratí (VRT) krajín V4 a Rakúska. Štúdia preverila technické a prevádzkové aspekty, ktoré by mohli podporiť rozvoj tejto koridorovej dopravy v Strednej Európe.

Jedným z kľúčových bodov, ktoré štúdia rieši, je vedeniu vlakov VRT cez železničný uzol Bratislava. Rovnako sa zaoberá aj potrebnými infraštruktúrnymi úpravami, ktoré by zabezpečili dostatočnú kapacitu pre osobnú aj nákladnú dopravu. Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj uviedol, že štúdia spoluvytvára komplexný rámec pre budúcu výstavbu a rozvoj VRT v oblasti, pričom Slovensko má jedinečnú príležitosť zapojiť sa do európskej siete vysokorýchlostných tratí TEN-T.

V rámci analýzy vznikli tri hlavné scenáre, z ktorých dva sú zamerané na nové trasovanie a jeden na maximálne využitie existujúcej infraštruktúry bratislavského uzla. Celkovo bolo vypracovaných 38 technických alternatív, ktoré vznikli kombinovaním 30 modulárnych úsekov, pričom po vyhodnotení zostalo sedem variantov vhodných na hlbšiu analýzu nákladov a výnosov.

Rozvojové scenáre zvažovali stavbu nových železničných tratí s prepravnými rýchlosťami medzi 160 a 200 kilometrami za hodinu a otvorenie nového prechodu cez Dunaj. Avšak, kvôli environmentálnym obmedzeniam a nepriaznivému pomeru prínosov a nákladov, sa tieto varianty neodporúčajú na ďalšiu prax. Na základe týchto analýz bol vybratý konzervatívny variant, ktorý kombinuje modernizáciu existujúcich tratí s novými stavebnými zásahmi, najmä na južnom brehu Dunaja.

Klúčovým prvkom tohto plánu je vybudovanie novej železničnej stanice Bratislava západ, ktorá má slúžiť ako hlavný bod na údržbu a koncovú stanicu pre vnútroštátne a VRT linky. Na Hlavnej stanici v Bratislave by sa mala realizovať modernizácia koľajiska so zvýšením premávkových rýchlostí. Taktiež sa predpokladá vytvorenie štvorkoľajného prepojenia, aby sa uľahčila doprava medzi hlavným nádražím a novou stanicou.

Projekt výstavby VRT V4 sa delí do dvoch hlavných etáp. Prvá etapa, plánovaná na roky 2030-2040, oznámila modernizáciu železničného uzla a vybudovanie stanice Bratislava západ. Druhá etapa, ktorá má byť ukončená medzi rokmi 2046 a 2050, je zameraná na výstavbu plnohodnotnej VRT smerom do Českej republiky a Rakúska.

Odhadované investičné náklady na projekt dosahujú približne 3,062 miliardy eur, pričom ďalšie výdavky budú spojené s projektovou prípravou a výkupom pozemkov. Ak sa VRT uvedie do prevádzky, čas medzi Budapešťou a Bratislavou by sa mal skrátiť na približne 102 minút, čím sa Slovensko efektívne zapojí do európskej vysokorýchlostnej siete.

Budúce kroky spojené s realizáciou projektu zahŕňajú dopracovanie dopravných simulácií, integráciu preferovaného variantu do územnoplánovacích dokumentácií a ďalšiu prípravu projektovej dokumentácie v spolupráci so susednými krajinami.