Z bahna ich vytiahli aj Lehman Brothers.
Advokátska kancelária Weil, Gotshal & Manges ukončí činnosť po takmer sto rokoch
Americká advokátska kancelária Weil, Gotshal & Manges tento týždeň definitívne schválila plán riadeného ukončenia činnosti a vymenovala trojčlenný výbor, ktorý dohliadne na zánik firmy. Z americkej advokátskej scény tak po takmer sto rokoch odchádza jedna z najvplyvnejších kancelárií sveta s približne 1 200 právnikmi. Zámer ukončiť činnosť oznámilo vedenie firmy koncom októbra a správa vyvolala na Wall Street obrovské prekvapenie.
Tržby kancelárie sa pritom v roku 2025 pohybovali okolo dvoch miliárd dolárov a firma nemala dlhy ani finančné problémy. V rebríčku Am Law 2026 sa podľa objemu tržieb umiestnila na 29. mieste. Od začiatku zostavovania týchto rebríčkov ešte nikdy nezanikla právnická firma takej veľkosti.
Kancelária patrila k špičke v oblasti fúzií a private equity, reputáciu si však vyslúžila najmä pri reštrukturalizáciách a bankrotoch firiem. Medzi jej klientov patril energetický gigant Enron, investičná banka Lehman Brothers či farmaceutické firmy zapletené do opioidovej krízy. Zastupovanie problematických firiem jej prinášalo obrovské odmeny a povesť kancelárie, ktorá dokáže vysekať z problémov takmer kohokoľvek.
Len na Lehman Brothers zarobili 430 miliónov dolárov
Finančná kríza v rokoch 2008 a 2009 bola pre Weil, Gotshal & Manges zlatou baňou. Keď americká vláda a centrálna banka Fed odmietli zachrániť investičnú banku Lehman Brothers a britská Barclays vycúvala z jej kúpy, advokáti z Weilu v septembri 2008 poskytovali právne poradenstvo pri najväčšom bankrote v dejinách. Na prípade pracovali celkovo tri a pol roka a zarobili na ňom 430 miliónov dolárov.
V dôsledku finančnej krízy skrachovala aj americká banka Washington Mutual s dlhmi vo výške osem miliárd dolárov a aktívami v hodnote 300 miliárd dolárov. Procesom bankrotu a súdnym sporom s investičnou bankou JPMorgan Chase ju takisto sprevádzali advokáti z Weil, Gotshal & Manges, na čom zarobili ďalšie desiatky miliónov dolárov. Ďalšie milióny prišli, keď kancelária získala ako klienta automobilku General Motors. V júni 2009 vstúpil detroitský gigant do bankrotu s dlhmi vo výške 173 miliárd dolárov a tím právnikov navrhol rozdeliť firmu – zdravé značky a továrne prevzala nová spoločnosť, kým toxické dlhy zostali v pôvodnej skrachovanej entite. Celý proces sa podarilo dokončiť v priebehu 40 dní.
Namiesto toho, aby dobré obdobie vedenie využilo a investovalo do ďalšieho rozvoja, rozhodlo sa šetriť a znižovať počet právnikov – presne v čase, keď konkurencia masívne rástla. O niekoľko rokov neskôr sa tento krok firme vypomstil a Weil začal za lídrami trhu zaostávať v celkových tržbách aj v ziskovosti. Partneri sa vlani pokúšali stratenú pozíciu dohnať intenzívnym hľadaním konkurenčnej firmy, s ktorou by sa mohli spojiť, čo sa však nepodarilo.
Vnútri navyše prebiehal mocenský spor. Jedna časť vplyvných partnerov tlačila na expanziu, druhá skupina ju chcela udržať na uzde. V marci 2026 si napokon za budúcu šéfku zvolili špecialistku na private equity Ramonu Neeovú, ktorá mala vedenie prevziať v januári 2027. Krátko nato sa však svojej budúcej funkcie v tichosti vzdala, a keď v septembri oznámil odchod ku konkurencii hlavný obchodník firmy Michael Aiello, spustil sa dominový efekt, ktorý viedol k definitívnemu koncu kancelárie.
Kto bol Michael Aiello?
Zlom prišiel v septembri tohto roka, keď z firmy odišiel Michael Aiello. Šlo o člena najužšieho vedenia a hlavného „rainmakera“ kancelárie, teda kľúčového advokáta, ktorý vďaka svojej povesti a kontaktom dokázal zabezpečiť tie najlukratívnejšie prípady.
Kým v minulosti Weil žil najmä z reštrukturalizácií a bankrotov, Aiello v ňom vybudoval druhú biznisovú nohu – poradenstvo v oblasti fúzií a akvizícií (M&A), ktoré zarábalo stovky miliónov dolárov. Bol považovaný za najvýkonnejšieho partnera kancelárie podľa objemu zákaziek – odhaduje sa, že jeho tím generoval 150 až 200 miliónov dolárov ročne.
Aiello bol pre firmu natoľko nenahraditeľný, že dokázal blokovať strategické rozhodnutia predstavenstva. Kancelária si tak z obavy, že príde o svojho najlepšieho obchodníka, sama zviazala ruky. Výkonný predseda Barry Wolf bol navyše Aiellovým blízkym priateľom a na poradách udržiaval krehký mier, čo len stupňovalo vnútorné napätie. Odmeny vo Weile boli síce vysoké – päť až šesť miliónov dolárov ročne na partnera – no v porovnaní s najdravšou konkurenciou zostávali nízke.


