Vojna v Iráne môže zvýšiť ceny nielen ropy a LNG, ale aj potravín v Európe.
Vojna v Iráne a jej dopad na ceny potravín v Európe
Situácia v oblasti Hormuzského prielivu, kde iránske Revolučné gardy uzavreli tento strategicky významný prieliv ako reakciu na útoky Spojených štátov a Izraela, vytvára vážny problém nielen v oblasti energetickej politiky, ale aj potravinovej bezpečnosti v Európe. Táto udalosť ľahko vedie k zdraženiu dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), a cez ne aj na ceny potravín, čo môže mať za následok rast inflácie v celom regióne.
Dopady na energetický trh
Hormuzský prieliv je životne dôležitým miestom, pričom prechádza ním približne 20 % svetovej ropy a významný podiel LNG z Kataru, ktorý je hlavným dodávateľom pre Európu. Uzavretie tohto prielivu môže vyvolať okamžité zvýšenie cien energií, čo sa už začalo prejavovať vo forme „Hormuz rizikovej prirážky“, ktorá zvýšila cenu LNG v EÚ. Tento rast cien sa odráža aj na trhu s ropou, pričom cena ropy Brent už vzrástla o takmer 8 %.
Kritická situácia s hnojivami a potravinami
Okrem energetických dopadov má uzavretie Hormuzského prielivu vážne následky pre globálny obchod s hnojivami. Tento prieliv je totiž kľúčovým trasovaním pre transfer surovín ako síra a močovina, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe hnojív. Podľa odborníkov prichádza cez tento prieliv 44 % svetovej produkcie síry a 30 až 45 % močoviny, čo môže mať za následok dramatický nárast cien potravín. Ak sa dodávky hnojív preruší, povede to k zdraženiu nákladov pre farmárov, ktorí budú nútení zvyšovať ceny svojich produktov.
Inflácia a agrinflácia
V prípade, že ceny hnojív vzrastu o 70 až 80 %, môžeme očakávať, že to priamo zasiahne náklady na pestovanie, čo následne ovplyvní ceny obilia, zeleniny a krmív pre zvieratá. Experti predpokladajú, že ceny potravín by mohli vzrásť o 10 až 20 %. Takzvaná agrinflácia, spôsobená rastom cien vstupov, môže mať výrazný vplyv na potravinovú dostupnosť a mesačný rozpočet bežných európskych domácností.
Odvzdušnenie trhov a možnosti budúcej dostupnosti
Vývoj zásob plynu v Európe sa v súčasnosti spomaľuje, čo zatiaľ tlmí tlak na trh. Avšak, ak by sa dodávky z Kataru a Spojených arabských emirátov úplne zastavili, Európa by čelila značnému problémom, najmä počas zimných mesiacov, kedy je spotreba energie najvyššia. Otázka prežitia na trhu s potravinami sa teda dostáva do úzkej spojitosti s okamžitými dodávkami plynu a hnojív.
Záver
Uzavretie Hormuzského prielivu predstavuje zložitú situáciu, ktorej následky sa nedotýkajú len energetického sektora, ale prenikajú aj do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti v Európe. Trhy reagujú na každú novú informáciu prudkými pohybmi cien, a preto je jasné, že situáciu treba pozorne sledovať a pripravovať sa na jej možné dopady v následujúcich mesiacoch.


