Trump rokoval v Číne s Putinom a označil ho za priateľa, Ukrajina podnikla ďalší útok

Trump rokoval v Číne s Putinom a označil ho za priateľa, Ukrajina podnikla ďalší útok

Trump sa v Číne stretol s Putinom, označil ho za svojho priateľa

Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin viedli na okraj samitu v Číne bilaterálne rokovanie za zatvorenými dverami. Trvalo približne 40 minút. Ide o ich prvé osobné stretnutie od vlaňajšieho augusta. „Myslím si, že z toho môže vzísť veľa úžasných vecí, alebo aspoň začať,“ povedal Trump pred televíznymi kamerami na začiatku neformálneho rokovania.

Za ruskú stranu sa zúčastnil minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podpredseda vlády a minister financií Anton Siluanov, poradca Kremľa Jurij Ušakov a Kirill Dmitrijev. Spojené štáty zastúpili šéf diplomacie Marco Rubio a minister financií Scott Bessent. Trump podľa ruskej štátnej agentúry TASS povedal, že s Putinom sa poznajú už veľmi dlho a majú skvelé vzťahy. Podľa denníka The New York Times ho označil aj za svojho priateľa. „Kto je to? Je to môj priateľ,“ povedal Trump o Putinovi, ktorému potriasol rukou a poklepal ho po ramene. Putin sa vyjadrení zdržal a iba sa usmieval. Neskôr Trumpovi povedal, že má zo stretnutia radosť, a poďakoval sa mu v angličtine.

Agentúra Reuters poznamenala, že stretnutie bolo neplánované a oficiálne bilaterálne rokovanie sa ešte len uskutoční. Samostatná schôdzka čaká Trumpa aj so Si Ťin-pchingom. Všetkých troch o 7:30 čaká historicky prvý trojstranný samit lídrov USA, Ruska a Číny.

Ukrajina podnikla ďalší útok na Kerčský most

Ukrajina podnikla ďalší útok na Kerčský most, oznámil Moskvou dosadený predstaviteľ Krymu Sergej Aksionov s tým, že dočasne prerušili dopravu a úrady vyhodnocujú škody. Agentúra RBK-Ukrajina s odvolaním sa na ruské monitorovacie kanály uviedla, že bola zasiahnutá železničná časť mosta. Ruské ministerstvo dopravy potvrdilo, že vlakovú dopravu cez most po útoku ukrajinského dronu dočasne pozastavili. „V dôsledku incidentu nedošlo k žiadnym obetiam. Škody posúdia špecialisti,“ dodalo ministerstvo.

Podľa ruských monitorovacích kanálov svedkovia počuli niekoľko silných výbuchov, hlásené boli najmenej dva až štyri zásahy do železničnej časti mosta. Ukrajinská armáda zaútočila na Kerčský most už tretíkrát od začiatku týždňa, prvýkrát v noci na pondelok a následne v noci na utorok. Pri druhom útoku sa podľa zverejnených záberov zrútila do mora cestná oblúková konštrukcia a niekoľko mostných polí. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok potvrdil útoky na Kerčský most s tým, že išlo o výsledok „bezprecedentnej“ operácie, ktorá prebiehala niekoľko týždňov a bola odvetou za ruské údery na ukrajinskú infraštruktúru.

Šéf nemeckej diplomacie očakáva podstatnú úlohu USA pri bezpečnostných zárukách

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul očakáva, že Spojené štáty budú zohrávať podstatnú úlohu pri poskytovaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu po ukončení vojny s Ruskom. Uviedol to pred štvrtkovým stretnutím koalície ochotných v Berlíne. „Domnievam sa, že účasť Spojených štátov je potrebná a má zmysel a že to je aj spoločná predstava pre budúcnosť,“ povedal Wadephul počas stredajšej návštevy Arménska.

Mierové rokovania majú podľa neho zmysel len vtedy, keď môžu všetci, a predovšetkým Ukrajina, počítať s tým, že niečo ako útok Ruska sa už znova nezopakuje. Wadephul zopakoval, že rokovania o novej bezpečnostnej architektúre pre Európu nepovažuje za potrebné. „Nepotrebujeme nový európsky bezpečnostný poriadok. Potrebujeme len akceptovanie pravidiel a zásah, na ktorých sme sa dávno dohodli,“ povedal. Pripomenul Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975, Parížsku chartu pre novú Európu z roku 1990 a Budapeštianske memorandum z roku 1994. „Ak to je základ pre ďalšie rozhovory, potom môže byť dohoda dosiahnutá rýchlo,“ dodal s tým, že v opačnom prípade bude Nemecko pokračovať v silnej podpore Ukrajiny.

Na stretnutí koalície ochotných na podporu Ukrajiny, ktoré bude vo svojej kancelárii vo štvrtok hostiť nemecký kancelár Friedrich Merz, by sa podľa Berlína malo zúčastniť vyše 20 premiérov a prezidentov. Očakávajú na ňom aj amerických vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera.