Svet zaostáva za historickým záväzkom chrániť prírodu, varujú aktivisti

Svet si neplní historický záväzok chrániť prírodu, upozorňujú aktivisti

Svetu sa nedarí plniť historický záväzok, podľa ktorého majú štáty do roku 2030 zabezpečiť ochranu 30 percent pevniny a oceánov. Vyplýva to z najnovšej štúdie zverejnenej v stredu.

Tieto zistenia nadväzujú na podobné hodnotenie Organizácie Spojených národov (OSN) a prichádzajú pred globálnym summitom v Arménsku, kde budú štáty prehodnocovať pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity.

Cieľ známy ako 30×30 bol ústredným bodom prelomovej dohody, ktorú v roku 2022 uzavrelo takmer 200 krajín a ktorá bola neformálne nazvaná Parížska dohoda pre prírodu.

Správa environmentálnych organizácií Campaign for Nature a Together for the Ocean však upozorňuje na to, že po politických vyhláseniach nenasledovali dostatočné činy.

„Vlády už dokázali, že rýchly pokrok je možný, svet však stále nesmeruje k dosiahnutiu 30-percentného podielu,“ uviedol riaditeľ organizácie Campaign for Nature Brian O’Donnell.

Ak by vlády splnili svoje záväzky v plnom rozsahu, podiel chránených alebo zachovaných území pevniny a vnútrozemských vôd by mohol do roku 2030 dosiahnuť 27 percent, uvádza sa v správe. V prípade oceánov by však mohol do konca desaťročia dosiahnuť len 12 percent.

V minulomesačnom vyhlásení varoval pred neplnením cieľov aj Sekretariát Dohovoru o biologickej diverzite – zmluvný orgán OSN dohliadajúci na plnenie globálnych cieľov v oblasti ochrany prírody.

Jednou z najväčších prekážok je nedostatok financií na ochranu prírody. Autori správy odhadujú, že na dosiahnutie cieľa do roku 2030 je každoročne potrebných 100 až 180 miliárd dolárov (87 – 157 miliárd eur), pričom reálne ročné výdavky zaostávajú na úrovni približne 24 miliárd dolárov (21 miliárd eur).

Veľká časť finančných prostriedkov bude potrebná v rozvojových krajinách. V nich sa síce nachádzajú mnohé z najbohatších ekosystémov sveta, ale chýbajú im prostriedky na náležitú ochranu týchto oblastí s vysokou biodiverzitou.

O’Donnell uviedol, že vlády budú musieť siahnuť hlbšie do svojich rozpočtov, no riešením by mohlo byť aj zavedenie legislatívy, ktorá by vyžadovala, aby znečisťujúce odvetvia – ako napríklad fosílny a ťažobný priemysel – prispievali na ochranu prírody.

Summit OSN o biodiverzite v Jerevane, ktorý sa začína 19. októbra, bude prvou príležitosťou, kde budú krajiny riešiť zaostávanie v pokroku a diskutovať o tom, ako vrátiť plnenie stanovených cieľov na správnu cestu.