Srbi a Francúzi inšpirujú mladých. Na novembrovom námestí protestovali proti Ficovi
Mladých inšpirujú Srbi aj Francúzi. Na novembrovom námestí sa zišli protestovať proti Ficovi
Bratislava – Opozičný protest proti vláde pri príležitosti výročia 17. novembra sa v utorok večer konal na bratislavskom Námestí SNP. Účasť odhadla Safety Crew na 20- až 25-tisíc ľudí, protestné zhromaždenia sa uskutočnili v mestách po celom Slovensku.
Michal Onduš, čerstvý absolvent Divadelnej fakulty VŠMU, vníma svoju účasť na demonštrácii ako pokračovanie „boja“ proti Ficovi. Jeho alma mater zohrala dôležitú úlohu už počas Nežnej revolúcie – priestory fakulty sa vtedy zmenili na revolučné centrum, kde študenti koordinovali aktivity, pripravovali demonštrácie a spolupracovali s hercami a predstaviteľmi hnutia Verejnosť proti násiliu.
Hlavnou motiváciou, prečo dnes chodí na protesty, je podľa neho „vnútorný hnev“ z toho, kam sa krajina uberá. „Vidíme, že je tu aj možnosť žiť kvalitnejšie a lepšie,“ vysvetľuje. Ako pozitívny príklad posunu od revolúcie vyzdvihuje vzdelávanie, ktorého kvalita aj tematická rôznorodosť sa za uplynulých 37 rokov výrazne posunuli.
Pozorne sleduje aj protesty za hranicami Slovenska. V Srbsku študentské hnutie po takmer dvoch rokoch protestov pomohlo vo voľbách poraziť stranu dlhoročného prezidenta Aleksandara Vučića. Vo Francúzsku vysokoškoláci a stredoškoláci protestmi upozorňujú na nedostatok učiteľov, podfinancované školy a problémy so vzdelávacím systémom.
„Je veľmi sympatické, že naša generácia preberá iniciatívu do svojich rúk, lebo je to koniec-koncov o našej budúcnosti. A dúfam, že sa to začne diať aj tu,“ hovorí Onduš. On sám chce na Slovensku zostať. Keď sa ho pýtame, čo pre jej budúcnosť robí nad rámec účasti na protestoch, nevyhne sa ani sebakritike. „Neangažujem sa, to je ten problém,“ priznáva.
Pre ľudí, ktorí pred 37 rokmi stáli na bratislavských námestiach, štrngali kľúčmi a vzdorovali komunistickému režimu, má jednu otázku. „Kde nabrali tú vnútornú silu konať takýmto spôsobom, vediac, že ich môže VB perzekvovať? Nemohli reálne tušiť, ako to celé dopadne. No aj tak to riskli. Pritom vedeli, že pár dní dozadu v Prahe zlynčovali študentov,“ zamýšľa sa.
Odpoveď ponúka dôchodkyňa Margita Kačeňáková. V novembri 1989 mala 46 rokov a napriek tomu, že bola po operácii, nevynechala podľa vlastných slov ani jednu demonštráciu. „Videli sme silné osobnosti na pódiách a to nám dávalo silu, že tu konečne budeme žiť inak, ako nám dovtedy predstierali, že čo je na Západe, je zlé a úžasné na Východe,“ spomína.
Na protesty sa vraj vždy tešila. „Tiež sme išli do krčmy, hlavne tuto do Alžbetky. Vytešovali sme sa strašne z toho a ani nám neprekážalo, že sme sa menej vyspali. Na každý míting sme sa tešili,“ hovorí. Do žiadnych spolkov sa pritom nezapájala a mimo demonštrácií sa politicky neorganizovala.
Dnešným mladým ľuďom závidí možnosti, ktoré jej generácia nemala – slobodu cestovať, vybrať si školu aj zamestnanie. Súčasnú situáciu na Slovensku hodnotí jediným slovom: „Katastrofa.“ Keď sa jej pýtame na optimizmus predsedu PS Michala Šimečku, ktorý na pódiu hovoril o blížiacom sa konci Ficovej vlády, chce mu veriť. „Lebo vidím, že mladí ľudia majú úplne iné nastavenie a majú úprimný záujem, aby to riešili,“ hovorí.
Práve od mladých však očakáva aj viac iniciatívy. „Mám ich strašne rada, len sa mi zdá, že máličko prispievajú k týmto demonštráciám a postojom. Príde mi, že nevychádzajú, a je mi to veľmi ľúto. Dnes som ale videla, že tam je veľa mladých ľudí,“ komentuje utorňajšiu demonštráciu na Námestí SNP.
Nad jej výhradou sa zamyslel študent Ekonomickej univerzity Šimon Slovák. Podobne ako Onduš prišiel na námestie predovšetkým vyjadriť nesúhlas s Ficovou vládou. „Podľa mňa je to dnešnou dobou a sociálnymi sieťami. Súdržnosť medzi ľuďmi možno trošku opadla,“ uvažuje nad tým, prečo sa jeho rovesníci do verejného diania nezapájajú viac.
Odkaz boja za slobodu a demokraciu však podľa neho pretrváva. „Možno menej, lebo my ju máme vo väčšej miere ako oni predtým, no stále chceme bojovať za rovnaké hodnoty.“
Keď sa ho pýtame, ako sa angažuje mimo opozičných demonštrácií, z pódia na neďalekom Námestí slobody, kde prebieha program festivalu Nežná!, sa práve začína ozývať pieseň Bratříčku, zavírej vrátka od Karla Kryla. Vznikla ako reakcia na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.
„O čo sa snažím, je sledovať politickú situáciu a informovať ľudí v mojom okolí, ktorí si nevedia spraviť vlastný názor, a dopomôcť im k správnej a demokratickej voľbe,“ vysvetľuje študent. Rovnako ako Onduš sleduje aj protesty svojich rovesníkov vo Francúzsku a Srbsku. Najmä úspech srbského študentského hnutia považuje za „úžasný“.
„Vedel by som si to predstaviť aj tu, ak by sme sa na tom mali horšie,“ hovorí. Na rozdiel od srbských študentov podľa neho ľudia na Slovensku stále majú možnosť predísť podobne vyhrotenej situácii. „Je to v našich rukách. Stále môžeme osud zvrátiť v náš prospech demokraticky,“ uzatvára.


