Sme takí unavení. Charkov odoláva, snaží sa o normálny život, no blíži sa krutá zima

Sme takí unavení. Charkov odoláva, snaží sa o normálny život, no blíži sa krutá zima

Charkov odoláva, no blíži sa krutá zima. Vojaci aj dobrovoľníci sú vyčerpaní

V Abú Zabí sa začali rokovania o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou. Ich výsledok je neistý, odborníci sú skôr skeptickí. Kým delegácie Ukrajiny, Ruska a USA zamierili do Spojených arabských emirátov, my sme sa vybrali priamo na Ukrajinu, kde stále prebieha vojna. Konkrétne do prifrontového Charkova a do malého mesta Ripky v Černihivskej oblasti pri bieloruských hraniciach.

Ripky boli po začiatku invázie 24. februára 2022 vyše mesiaca pod ruskou okupáciou. Vybrali sme sa tam s humanitárnou misiou, ktorú tvoril prešovsko-košický tandem Podaj ďalej – Karpatská nadácia. Má to podelené. Nadácia zháňa financie, „Podajko“ sa stará o nákupy, logistiku a organizuje ľudí. Je za tým i množstvo administratívy.

Vladimír Benč s ďalšími dobrovoľníkmi jazdí na Ukrajinu od prvých dní po invázii, v pase má asi stovku pečiatok. Na hraničnom priechode v Ubli ich už colníci a policajti poznajú. Aj teraz je prechod hranice plynulý.

Cestu do Charkova lemujú zbombardované čerpacie stanice

Cestu do Charkova lemujú zbombardované čerpacie stanice. Hneď pri večernom príchode do mesta nás „víta“ výstraha pred útokmi a sirény. Tie sú tu bežným koloritom. Na chodníku sa k nám blíži rodina s dieťaťom, ktoré sa smeje na celé kolo. Takýto znak normálneho života pomáha vyhnať nepríjemný pocit v bruchu.

Stretávame sa s vojakom, ktorý v Charkove slúži aj býva. Hovorí, že môže žiť na rôznych miestach Ukrajiny, keďže všade má priateľov, ale teraz je doma v Charkove, lebo tu ho potrebujú. Jeho pôvodný domov je pod okupačnou správou. Býva s rodinou v centre Charkova, ktorý je podľa jeho slov relatívne bezpečný. V okrajových častiach je to naopak.

Podľa jeho slov majú vojaci obavy, že Rusko je momentálne schopné udržať vojnu v podobnom stave, ako je dnes, ešte dlho. Pri optimistickom scenári do roku 2030, pri pesimistickom do roku 2050. Svoju krajinu bránia, nič iné ani nemôžu, ale je to čoraz ťažšie. „We are so fxxking tired,“ hovorí náš ukrajinský sprievodca v angličtine (vo voľnom preklade: „Sme fakt veľmi unavení.“).

Humanitárne centrá bývajú terčom leteckých útokov

Humanitárne centrá bývajú terčom leteckých útokov. Začiatkom novembra bolo jedno zbombardované v Záporožskej oblasti, vyžiadalo si desiatky obetí. V podobnom centre v Charkove vykladáme humanitárnu pomoc. Domáci nám hovoria, že je pre nich dôležité už to, že im niekto privezie potrebné veci osobne. Dáva im to nádej, že v tom nie sú sami.

Pomoc prúdi čoraz zriedkavejšie. Boli milo prekvapení, koľko toho naše dodávky doviezli. A to časť humanitárnej pomoci rozdali slovenskí dobrovoľníci z Podaj ďalej a Karpatskej nadácie v Černihivskej oblasti. V nej boli už šesťkrát, Korzár bol štyrikrát pri tom. Ani v Charkove nie sú títo dobrovoľníci úplnými nováčikmi, časť z nich sem jazdila s humanitárnou pomocou s inými slovenskými skupinami.

Kežmarský dobrovoľník strávil vlani na Ukrajine tristo dní

Tatiana Struk z charkovského centra si hneď padne do náručia s kežmarským dobrovoľníkom Vladimírom Klimešom. Ten je tu ako doma, a nielen v Charkove. V minulom roku strávil v rôznych ukrajinských mestách tristo dní.

„Čo si robil zvyšné dni? Vybaľoval si sa a balil?“ doberajú si ho parťáci z tejto humanitárnej misie. Vlado sa smeje. „Toto je strašne milá partia,“ hovorí dobrovoľník spod Tatier, ktorý nezaváhal ani chvíľu, keď ho na tento výjazd pozval Erik Gajdoš. Priznal však, že jeho manželka Stanka zle spáva, keď odchádza do ďalekých ukrajinských miest. Čo na to žena? „Myslím, že v tichosti trpí,“ pripúšťa dôchodca s mladíckym duchom, no jedným dychom dodáva, že manželka ocení, keď ich občas niekto zastaví a poďakuje sa za to, čo robí pre brániacu sa Ukrajinu. Zaobstaral si aj karavan, aby mohli s manželkou jazdiť po Európe, ale nevyužívajú ho tak často, ako by chceli. „Nemám na to peniaze. Všetko utrácam na naftu pri cestách na Ukrajinu,“ dodáva.

Architektka premenila ubytovňu na centrum pre starých a chorých

Presúvame sa do bývalej továrenskej ubytovne, ktorú po začatí invázie premenila architektka Olha Kleitman na centrum Velyka Rodyna (Veľká rodina). Sú v ňom starí ľudia, často s ťažkým zdravotným postihnutím, nevidiaci či vo vysokom štádiu rakoviny.