Sedemnásty november bol iba začiatok. Pozrime sa konečne na naše deväťdesiate roky

17. novembrom to len začalo. Pozrime sa konečne na naše deväťdesiatky

Už čoskoro si budeme pripomínať 17. november ako deň boja za slobodu a demokraciu, no predovšetkým si budeme pripomínať dátum, kedy sa aj u nás v Československu v roku 1989 začal rúcať komunistický režim. Na túto udalosť sme sa až s pozoruhodnou ľahkosťou zvykli pozerať ako na pomyselný posledný míľnik na ceste, pri ktorom sa akoby zastavili dejiny. Veď už predsa viac než tri desaťročia žijeme v relatívne slobodnom spoločenskom zriadení. A ak sa už bavíme o ďalších rokoch, hovoríme o politickom, nie historickom vývoji.

Ale naozaj sa všetko skončilo, alebo naopak len rozbehlo? Od transformácie rokov 90-tych – poznačených divokou privatizáciou, stratou zamestnania celých skupín obyvateľstva, ale i nebezpečným vzostupom nacionalizmu – predsa už uplynulo dosť času, aby sme mohli túto dobu začať kriticky posudzovať. O to viac, že dodnes o nej rozprávajú najmä tí, pre ktorých bola úspechom alebo tí, ktorí jednoducho utvárali podobu tejto dekády či neskorší naratív o nej – a to buď z pozície politikov, úspešných podnikateľov či verejne známych osôb. Iné hlasy v tomto príbehu akoby chýbali. A zrejme sa nemýlim, že takýto pocit visí i niekde vo vzduchu, v spoločenskej atmosfére, ktorá nás obklopuje.

Historická revue preto v spolupráci s neziskovou organizáciou Človek v ohrození, s Múzeom mesta Bratislavy a s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami rozbiehajú výskumno-mediálny projekt s názvom Prehliadané hlasy transformácie.

O čo nám pôjde v tomto projekte a ako vlastne naštartovať dlho opomínanú, no o to potrebnejšiu poctivú diskusiu o našich deväťdesiatkach – neraz veselých, divokých, dramatických a tragických? Rozprávame sa so Stankou Luppovou a Petrom Ivaničom z mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami.