Ruský prezident Putin zablahoželal patriarchovi Kirillovi k 80. narodeninám
Kremeľ oslavuje 80. narodeniny patriarchu Kirilla výstavou v centre Moskvy
V centre Moskvy otvorili výstavu na počesť hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi. Expozícia je umiestnená vo výstavnej sieni Manéž a podľa agentúry DPA ju organizujú v súvislosti s blížiacimi sa 80. narodeninami patriarchu Kirilla, ktoré pripadajú na 20. novembra.
Kirill sa narodil v roku 1946 vo vtedajšom Leningrade, dnes Petrohrade, v rodine kňaza ako Vladimir Gunďajev. Za patriarchu bol zvolený v roku 2009. Výstava vyzdvihuje jeho úlohu pri posilňovaní postavenia cirkvi.
Ruská pravoslávna cirkev má v súčasnosti celosvetovo odhadom 110 miliónov veriacich, vrátane početnej komunity v Nemecku. Počas Kirillovho pôsobenia cirkev získala množstvo chrámov, ktoré boli v ére komunizmu znárodnené a využívané na iné účely. Vznikli aj nové stavby, medzi nimi hlavný chrám ruských ozbrojených síl v meste Kubinka neďaleko Moskvy, ktorého fasády zdobia reliéfy tankov a bojových scén.
Kirill výrazne podporuje inváziu Ruska na Ukrajinu a patrí ku kľúčovým pilierom Putinovho režimu. V priebehu tohto roka vyšla jeho kniha „Vojna“ s podtitulom „Za hranicami viditeľných príčin a následkov“. Podľa agentúry DPA v nej propagandisticky obhajuje vojnu nariadenú Putinom a vykresľuje ju ako boj proti liberálnym západným hodnotám a ťaženie proti zlu. Cirkev sa pod jeho vedením ostro profiluje ako obhajca tradičných hodnôt a konzervatívneho modelu rodiny, ktorý uznáva výlučne manželstvo muža a ženy.
Časť západnej verejnosti v minulosti vkladala do Kirilla nádeje. Dlhodobo sa prezentoval ako otvorený ekumenickému dialógu a ešte pred nástupom do čela cirkvi sa v roku 2007 zúčastnil na dňoch nemeckej evanjelickej cirkvi v Kolíne nad Rýnom. V roku 2016 sa na Kube stretol s pápežom Františkom, čo bolo prvé stretnutie moskovského patriarchu a hlavy katolíckej cirkvi od cirkevnej schizmy v roku 1054. V tom istom roku ho v londýnskom Buckinghamskom paláci prijala aj britská kráľovná Alžbeta II. ako najvyššia predstaviteľka anglikánskej cirkvi.
V rámci pravoslávnej cirkvi je Kirill dlhší čas vnímaný ako vplyvný zákulisný hráč a zástanca tvrdej línie, ktorý zakročil voči kritikom vrátane teológa Andreja Kurajeva. Ten patriarchovi vyčíta rúhanie a „veľkomocenskú mániu“, ako aj premenu cirkvi pod jeho vedením na kult vojny a smrti, ktorý padlým vojakom sľubuje vykúpenie v raji.
Kyjev činnosť ruskej pravoslávnej cirkvi pod Kirillovým vedením na svojom území zakázal a na samotného patriarchu vydal zatykač. Európska únia sa ho opakovane snažila zaradiť na sankčný zoznam.
Kirill odmietol obvinenia, že v sovietskej ére spolupracoval s tajnou službou KGB, aj podozrenia z korupcie a obohacovania sa prostredníctvom obchodu s tabakom a alkoholom. Priame dôkazy o týchto aktivitách neboli predložené, hoci luxusný spôsob života dokladá napríklad Kirillova oficiálna fotografia. Cirkev na nej nechala vyretušovať jeho luxusné hodinky v odhadovanej hodnote 30-tisíc amerických dolárov, no zabudla odstrániť ich odraz na vyleštenej doske stola.
V jubilejnom roku sa objavili aj pochybnosti o jeho zdravotnom stave, keď si počas bohoslužby pomýlil cirkevné sviatky – veľkonočný Zelený štvrtok a januárové Zjavenie Pána.
Očakáva sa, že Putin ho pri príležitosti narodenín opäť verejne ocení, pričom v minulosti mu už udelil najvyššie štátne vyznamenania.


