Ruská výstava v Bratislave: Kyjev a EÚ drancujú krymské poklady

Ruská výstava v Bratislave tvrdí, že Krym drancujú Kyjev a EÚ. Blanárov rezort ju označil za neprijateľnú

Ruské veľvyslanectvo na sociálnych sieťach zverejnilo informáciu o otvorení fotovýstavy v Bratislave s názvom „Krymské zlato: ‚civilizovaná‘ Európa drancuje ruské poklady“. Výstavu pripravila Ruská vojensko-historická spoločnosť. Podujatie označuje anektovaný ukrajinský Krym za územie Ruska a predstavuje vlastnú verziu sporu s Holandskom o archeologické artefakty z krymských múzeí.

Artefakty boli načas vystavené v Amsterdame. Po anexii Krymu v roku 2014 tamojšie súdy rozhodli, že exponáty sa nevrátia na okupované územie, ale priamo Ukrajine. Ruská ambasáda toto rozhodnutie spochybňuje, hovorí o „nebezpečnom precedense politizácie kultúrneho dedičstva“ a tvrdí, že exponáty odcudzil „kyjevský režim spolu s jeho európskymi patrónmi“.

Rezort diplomacie sa od výstavy dištancoval

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR uviedlo, že o výstave a jej konaní nebolo z ruskej strany informované a pri jej organizácii neposkytlo žiadnu súčinnosť. Rezort zároveň oznámil, že okolnosti výstavy preveruje.

Na ďalší deň ministerstvo vydalo oficiálne stanovisko, v ktorom sa od podujatia dištancovalo a jeho odkaz označilo za neprijateľný. S prezentáciou a zverejnenými informáciami sa nestotožňuje a považuje ich za nevhodné. „Verejnú propagáciu obhajujúcu odňatie územia suverénneho štátu silou v rozpore so základnými princípmi medzinárodného práva zakotveného v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 považujeme za neprijateľnú,“ uviedol rezort diplomacie.

Ministerstvo dodalo, že náplňou kultúrnych inštitúcií má byť propagácia vzájomného porozumenia a spolupráce medzi národmi a kultúrami. Za nevhodné považuje, ak Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave prezentuje tému, ktorú Slovensko jasne považuje za porušenie medzinárodného práva. V závere vyjadrenia rezort uviedol, že podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ktoré musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou.

Slovenská oficiálna pozícia voči Ukrajine sa nemení

Oficiálna slovenská pozícia naďalej platí – štát uznáva územnú celistvosť Ukrajiny vrátane okupovaného Krymu. Pod tento postoj sa premiér Robert Fico podpísal aj počas jedného z prvých medzivládnych rokovaní s ukrajinskou vládou v Michalovciach v roku 2024. Fico a jeho vtedajší náprotivok Denys Šmyhaľ vtedy podpísali dokument s názvom cestovná mapa, ktorý prehĺbil spoluprácu medzi oboma krajinami. Dokument okrem iného uvádza, že Slovensko odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie prostredníctvom jej nezákonnej, neoprávnenej a nevyprovokovanej agresívnej vojny voči Ukrajine.

Za posledný čas ide už o druhý kritický postoj slovenskej diplomacie k Rusku. Len pred týždňom si minister Juraj Blanár predvolal ruského veľvyslanca na Slovensku, aby mu vyslovil protest proti útoku na ústredie Ukrajinskej bezpečnostnej služby v Kyjeve, ktoré sa nachádza blízko slovenskej ambasády.

Spor o skýtske zlato

Starobylé artefakty, takzvané skýtske zlato, o ktorých hovorí ruská výstava, majú odhadovaný vek približne dvetisíc rokov. Do Amsterdamu sa na výstavu dostali v roku 2014 zo štyroch múzeí na Kryme, ktorý bol následne anektovaný Ruskom. Múzeum Allarda Piersona v Amsterdame požičané artefakty po skončení výstavy na Krym nevrátilo, pretože si nebolo isté, kto je ich právoplatným vlastníkom.

Spor napokon rozhodli holandské súdy. Najvyšší súd v júni 2023 nariadil, že skýtske zlato sa musí vrátiť priamo Ukrajine a nie krymským múzeám. Potvrdil tým rovnaké rozsudky nižších súdov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Ukrajina má legitímne právo chrániť svoje kultúrne dedičstvo a že skýtske zlato by malo byť uchovávané na jej území, pokým sa situácia okolo Krymu nestabilizuje. Moskva rozhodnutie kritizovala a označila ho za politicky motivovaný a nebezpečný precedens.

Poklad sa vrátil na Ukrajinu v novembri 2023, teda po takmer desiatich rokoch v zahraničí. Historici ukrajinského Národného historického múzea poďakovali amsterdamskému múzeu za starostlivé uchovanie artefaktov aj za pomoc dostať ich domov.