Protesty proti verdiktu nad expredstaviteľmi Kosovskej oslobodzovacej armády
Tisíce ľudí protestovali proti verdiktu nad bývalými lídrami Kosovskej oslobodzovacej armády
V Kosove sa v uplynulých dňoch uskutočnili rozsiahle protesty proti odsúdeniu štyroch bývalých predstaviteľov Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). Podľa agentúry AP ide o doteraz najväčší celonárodný protest od vynesenia rozsudkov.
Osobitný súd pre Kosovo (KSC) so sídlom v holandskom Haagu uznal v polovici minulého mesiaca bývalého kosovského prezidenta Hashima Thaciho a troch ďalších bývalých veliteľov UCK za vinných z vojnových zločinov, ktoré sa mali stať počas vojny za nezávislosť od Srbska v rokoch 1998 až 1999. Súd im uložil tresty od 13 do 25 rokov väzenia.
Verdikty vyvolali v Kosove každodenné protesty. Demonštranti zaplnili centrálne námestia hlavného mesta Priština, niesli transparenty s nápismi „Nie v mojom mene“ a UCK označovali za oslobodenecké hnutie. Skupina občanov predtým vyjadrila sklamanie z krajín Európskej únie s tým, že „EÚ sklamala Kosovo“, pretože podporuje súd v Haagu.
Kosovskí predstavitelia rozsudky kritizujú ako nespravodlivé a trvajú na tom, že UCK, ktorú Thaci viedol pred vstupom do politiky, bojovala proti srbskému útlaku. Obyvatelia aj politici sa obávajú, že rozhodnutie súdu vrhne tieň na boj Kosova za nezávislosť.
V parlamente, ktorý je inak politicky roztrieštený, poslanci začiatkom týždňa prejavili vzácnu jednotu a v deklarácii jednomyseľne odsúdili verdikty za vojnové zločiny. Opozičná Demokratická strana Kosova navrhla zákon, ktorý by obmedzil mandát Osobitného súdu pre Kosovo v Haagu zaoberajúceho sa zločinmi UCK.
Demonštranti vo štvrtok zablokovali cestu blízko prištinského letiska v čase, keď do hlavného mesta v rámci svojho balkánskeho turné dorazila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Šéfka EK neskôr na tlačovej konferencii s kosovským premiérom Albinom Kurtim uviedla, že verdikty za vojnové zločiny „vyniesli nezávislé justičné inštitúcie a ich mandát sa musí plne rešpektovať“.
„Nič a nikto nemôže prepísať históriu Kosova,“ vyhlásila von der Leyenová. „Rok 1999 je vrytý do kolektívnej pamäti Európy: násilné represie, humanitárna kríza a utrpenie, ktoré váš ľud musel znášať,“ dodala.
Premiér Kurti, ktorý sa ujal úradu pred necelými tromi týždňami po júnových voľbách, sa nepostavil proti zákonu odsudzujúcemu rozsudky. Uviedol však, že čaká na výklad od svojho právneho oddelenia. „Veríme, že rozsudky obsahujú faktické, historické a právne chyby, a očakávame, že budú v odvolacom konaní opravené,“ povedal Kurti novinárom po stretnutí s von der Leyenovou.
Počas konfliktu v Kosove zahynulo viac než 13 000 ľudí, väčšinou etnických Albáncov. Približne jeden milión kosovských Albáncov musel počas bojov opustiť svoje domovy. Následne až 78 dní trvajúce nálety NATO na srbské sily prinútili Belehrad stiahnuť sa z Kosova, ktoré bolo v tom čase srbskou provinciou.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, avšak Srbsko ju dodnes neuznáva. Nezávislosť Kosova doteraz neuznalo ani päť štátov EÚ, medzi ktorými sú Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.
