Plynu bude dosť aj bez dodávok z Ruska. Otázna je cena.

Budúcnosť dodávok plynu na Slovensku bez ruského vplyvu

V súčasnosti je Slovensko pred otázkou budúcnosti dodávok plynu, najmä po definitívnom odstrihnutí od ruských zdrojov, ktoré by sa malo udiať v septembri 2027 na základe európskej legislatívy. Podľa prezidenta Slovenského plynárenského a naftového zväzu Rastislava Ňukoviča však toto rozhodnutie neohrozí zabezpečenie dodávok na Slovensko.

Na druhej strane, spotrebitelia sa musia pripraviť na zásadné zdraženie plynu, keďže náklady na prepravu z nových dodávateľských trás sa môžu zvýšiť o štyri až desať eur za megawatthodinu. Ňukovič vysvetlil, že zatiaľ čo pred vojnou na Ukrajine sa náklady na prepravu pohybovali medzi 15 a 20 eur za MWh, nové logistické výzvy si vyžadujú zvýšenú pozornosť a plánovanie.

Vyjadrenia odborníkov z plynárenského sektora

Na Stredoeurópskej plynárenskej konferencii sa zhodli odborníci, že je potrebné sa prispôsobiť novej situácii. Taktiež sa objavili obavy ohľadom uzavretia južného koridoru dodávok z Ruska, ako varoval zástupca maďarskej prepravnej spoločnosti FGSZ, Szabolcs Ferencz. Tento krok by mohol znamenať, že Maďarsko by muselo zabezpečovať dodávky nielen pre seba, ale aj pre Srbsko a Bosnu, čo by vystavilo trh ešte väčšiemu napätiu.

Diverzifikácia dodávok a zásobníky

Predseda predstavenstva Slovenského plynárenského podniku (SPP) Juraj Ondris uistil, že podnik má diverzifikované zdroje a nadštandardne naplnené zásobníky, čo umožňuje reagovať na nepriaznivé scenáre. Na rok 2026 sa vyrokovali priaznivé dodacie podmienky s ruskou firmou Gazprom Export, pričom dodávky prebiehajú cez plynovod TurkStream. Ondris však vyjadril obavy, že plán REPowerEU by mohol viesť k návyku na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG), čo by mohlo Slovensko znova zraniteľným.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano potvrdil, že táto závislosť by nebola zdravá, a zdôraznil potrebu prechodu na udržateľnejšie energetické zdroje.

Transformácia plynárenského sektora

Prezident Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Andrea Stegher prízvukoval, že prechod na zelenú energiu je postupným procesom, ktorý bude si vyžadovať čas a investície. Plyn podľa jeho slov naďalej ostane kľúčovou zložkou energetického mixu v najbližších desaťročiach. Podobne aj Ňukovič naznačil, že vodík sa stane reálnou alternatívou až vo chvíli, keď sa jeho cena priblíži k cene zemného plynu, čo je zatiaľ ďaleko.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Szabolcs Hodosy varoval, že plynárenská infraštruktúra zostáva zásadným aktívom Slovenska, pričom zdôraznil dôležitosť podzemných zásobníkov plynu pre stabilitu dodávok. Slovensko disponuje kapacitami na úrovni približne 70 percent ročnej spotreby, čo kúry, aby sa krajina dokázala postarať o energetickú bezpečnosť počas kritických období.

Racionálny pohľad na dekarbonizáciu

Hodosy vyzval na racionálny prístup k dekarbonizácii, aby nezhoršil konkurencieschopnosť ekonomiky. Plynárenský sektor, podľa neho, nemusí brániť energetickej transformácii, ale môže slúžiť ako kľúčový nástroj pre jej úspešnú realizáciu. Dôvera a spolupráca medzi štátom, regulátorom a priemyslom budú rozhodujúcimi faktormi úspechu v týchto náročných časoch.