Nudný konzervatívny prezident Čile

Nudný konzervatívny prezident Čile

José Antonio Kast, konzervatívec, ktorý sa stal prezidentom Čile pred šiestimi mesiacmi, čelil zaujímavým očakávaniam. Mnohí sa pýtali, či sa z neho stane divoký populista, akým je americký prezident Donald Trump, alebo ak pragmatický politik ako talianska premiérka Giorgia Meloniová. Napriek týmto otázkam sa ukazuje, že Kast sa najviac podobá bývalým britským premiérom, ako sú Keir Starmer a Theresa Mayová – a teda skôr nudným politikom.

Jeho prístup nie je urážlivý; je to presne to, ako sa Kast a jeho tím vidia. Jeho šéf kabinetu dokonca poznamenal, že „toto je vláda nudných – nudne sa obliekame, nudne rozprávame, nudne odpovedáme“.

Dodržovanie pravidiel a anti-woke rétorika

Kast sa odlišuje od svojich latinskoamerických náprotivkov, ktorí niekedy ignorujú demokratické hodnoty. Na rozdiel od svojho predchodcu Gabriela Borica, Kast dodržiava pravidlá demokratického procesu. Počas volebnej kampane sa plánoval uchýliť k dekrétom, ak by Kongres nesplnil jeho očakávania. Avšak jeho anti-woke rétorika, ktorú zaviedol po nástupe do úradu, sa znižuje, zrejme preto, že Čiľania o tieto témy nemajú zvlášť záujem.

Vplyv tradície a ekonomická politika

Kast sa nachádza v tradičnejšom konzervatívnom ráde Latinskej Ameriky, kde jeho filozofia sa zakladá skôr na princípoch ekonomického liberalizmu ako na populistickej rétorike. Jeho predchodca Sebastián Piñera sa snažil vytvoriť liberálnejšiu variantu pravice, ale Kastov nástup znamená návrat k zaužívaným tradíciám.

Je skeptický voči používaniu antikoncepcie a hrdý na svoju veľkú rodinu, má deväť detí. Zaujímavé je, že jeho podstata skromnosti ho viedla k tomu, aby s rodinou žil v malom byte v historickom paláci La Moneda, čím sa odlišuje od bežného obrazu prezidenta.

Politické sľuby a realita

Kast, podobne ako latinskoamerickí politici, často sľuboval viac, ako je schopný splniť. Sľub o deportácii viac ako 300-tisíc migrantov rýchlo prekryla politická realita, pričom najprv sa jeho vyjadrenia označili za „metaforu“ a neskôr aj za „hyperbolu“. V oblasti boja proti kriminalite, ktorý mu pomohol získať prezidentský úrad, odvolal prvú ministerku zodpovednú za bezpečnosť po tom, čo sa priznala, že vláda nemá jasný plán.

Aj jeho sľub na zníženie štátneho rozpočtu o šesť miliárd dolárov sa odložil na neskoršie implementácie, pričom väčšina sľubovaných škrtov nebola splnená. Taktiež spoločne so svojím ministrom financií presadili ambicióznu daňovú reformu, ale ekonomickí analytici varujú pred prehlbujúcim sa deficitom a rastom štátneho dlhu.

Budúcnosť a politická konkurencia

Nudný prístup Kastovej vlády by mohol mať svoj vlastný cenený čas. Pochybnosti o jeho hospodárskej politike by mohli otvoriť dvere pre iného populistu, ako je Franco Parisi, ktorý sa stal hlavným konkurentom. Parisi by mohol získať politickú prevahu, ak Kast sklamal očakávania voličov. V Čile je teda naďalej živá konkurencia, no možno už nie taká nudná.