Ministri V4 tlačia na Brusel pre ceny energií, chcú zmeny v eurofondoch a jadre

Ministri V4 tlačia na Brusel kvôli cenám energií, žiadajú zmeny v eurofondoch aj pravidlách pre jadro

Ministri krajín Vyšehradskej skupiny po rokovaní s eurokomisárom pre energetiku a bývanie Danom Jørgensenom v Bratislave predstavili spoločné požiadavky na zmeny európskej energetickej politiky. Reagujú tak na summit EÚ, ktorý nepodporil odklad emisných pravidiel ETS2.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková upozornila, že energeticky náročné podniky platia za energie niekoľkonásobne viac než konkurencia v USA či Ázii. Slovensko pritom vyrába približne 85 percent elektriny z dekarbonizovaných zdrojov, má vysokú pripojiteľnosť a je čistým exportérom energie.

Ministri Jørgensenovi predostreli viacero požiadaviek. Chcú, aby európske programy mohli využiť na energopomoc pre priemysel, podporu Komisie pre nové dodávkové trasy pre plyn a ropu či posilnenie postavenia jadrovej energetiky. Komisár reagoval, že Brusel je otvorený možnosti poskytnúť štátom pomoc dočasnými opatreniami, ktoré však nesmú ohroziť dlhodobú stratégiu Únie. Ako príklady uviedol zníženie daní z elektriny, podporu výmeny plynových kotlov za tepelné čerpadlá či sociálny lízing elektromobilov.

Saková zdôraznila, že zástupcovia bloku reprezentujú 62 miliónov obyvateľov a deväť percent HDP Európskej únie. V spoločnej deklarácii o cenách a konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok a rámci po roku 2030 posielajú jasný signál priorít smerom k Európskej únii. Ministri žiadajú dočasnú výnimku, ktorá by umožnila využívať zdroje EÚ na podporu priemyslu, konkrétne eurofondy na kohéziu, ako aj flexibilnejší Modernizačný fond.

Český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček uviedol, že Česko zredukovalo regulovanú zložku cien a prenieslo poplatky za obnoviteľné zdroje na štát, no v novej vlne krízy to nestačí. Presadzuje zavedenie stropov u výrobcov a obchodníkov, ako aj odklad zavedenia emisných povoleniek ETS1 a ETS2 o niekoľko rokov. Navrhol tiež, aby sa štátne výdavky na kompenzácie drahých energií nezapočítavali do fiškálnych deficitov sledovaných Komisiou podobne ako výdavky na obranu.

Poľský minister energetiky Miłosz Motyka hovoril najmä o rozvoji jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, zdôrazňoval však aj potrebu ochrany energeticky náročného priemyslu cez európske mechanizmy, ako je Dohoda o čistom priemysle, a zníženie prenosových sadzieb. Podľa neho by sa v energetickej transformácii nemali rozlišovať technológie, ale staviť na nízkoemisné zdroje vrátane jadra a malých modulárnych reaktorov.

Zástupca maďarského ministerstva hospodárstva a energetiky István Kapitány vyzdvihol vysokú úroveň prepojenia plynárenských aj elektrických sústav v regióne a naplnenosť zásobníkov. Pre vnútrozemské štáty bez prístupu k moru bude podľa neho kľúčové naplno využiť domáce zdroje a spojiť elektrifikáciu s rozvojom jadrovej energetiky.

Komisár Jørgensen po stretnutí uznal, že energetická politika ovplyvňuje každodenný život občanov a podnikov, pretože ceny sú príliš vysoké. Európa je podľa neho pri diverzifikácii dodávok na tom omnoho lepšie než v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, využíva viac zdrojov a energiu používa efektívnejšie. Problémom však zostáva závislosť od globálneho trhu. V tejto súvislosti vyzdvihol plán do konca roka 2027 prestať dovážať ruský plyn, ktorý by mohlo nahradiť poľské prepojenie a LNG terminál na chorvátskom ostrove Krk.

Pri dočasnej pomoci Komisia odporúča štátom cielené opatrenia, napríklad nižšie dane z elektriny, výmenu plynových kotlov za tepelné čerpadlá a sociálny lízing elektromobilov. Jadro môže podľa Jørgensena pomôcť znižovať ceny aj posilniť bezpečnosť dodávok a Únia intenzívne pracuje na podpore malých a pokročilých modulárnych reaktorov. Pomôcť môže aj to, ak sa existujúce bloky elektrární nebudú predčasne vyraďovať.