Mimoriadnu situáciu vyhlásili deň po smršti.
Mimoriadna situácia a byrokracia v Medzeve
Mesto Medzev, podobne ako Gelnica, sa ocitlo pod náporom silného vetra a dažďa 7. júla. Dopady tejto prírodnej katastrofy boli devastujúce – poškodené strechy a polámané stromy zaplnili mestské ulice. Avšak, to, čo malo byť rýchle a efektívne reakčné opatrenie, sa zmenilo na nočnú moru kvôli byrokratickým pravidlám štátu, ktorý zmrazil pomoc len preto, lebo mimoriadnu situáciu vyhlásili až deň po udalosti.
Primátor a jeho úsilie o pomoc
Radoslav Gedeon, primátor mesta, prejavil neoblomnú snahu o zabezpečenie potrebnej štátnej pomoci na pokrytie základných nákladov na záchranné práce vo výške približne 5-tisíc eur. Avšak, jeho úrad bol zmietnutý chaosom, keďže členovia krízového štábu sa snažili riešiť zložitú situáciu s rôznymi informáciami o právnych aspektoch vyhlásenia mimoriadnej situácie.
Štátna pomoc a jej komplikovaná cesta
Najprv mu úrady striktne oznámili, že musia dodržať lehoty určené zákonom. Avšak, po konzultácii s právnikom zo Združenia miest a obcí Slovenska sa ukázalo, že zamieňajú definíciu mimoriadnej situácie s praktikami, ktoré nemajú reálny základ v potrebách občanov.
Političká nezodpovednosť a nezáujem
Pocit bezradnosti v Medzeve bol umocnený situáciou vo Vyšnom Medzeve, kde smršť takisto narobila nemalé škody. Hasičské autá v teréne, prázdne ženy a deti bez pomoci – to všetko svedčilo o tom, že štát sa iba tvári, akoby sa staral. Primátor mal pocit, že nie je čas na formálne vyhlásenia, a každý sa snažil prežiť svoj osobný boj. Avšak, občania potrebujú viac než len formálne slová – očakávajú činy.
Žiadosti o pomoc a ich osud
Od štátu síce prišla sľúbená pomoc, ale ľudia, ktorých postihla tragédia, sa stále musia spoliehať na výsledky byrokratickej pomoci, pričom maximálny príspevok 1 500 eur je nedostatočný na krytie nákladov. Úrad práce sľubuje, že pomôže, no podmienkou ostáva vyhlásenie mimoriadnej situácie. A tak sa mesto borí vo víre administratívy, zatiaľ čo strechy prichádzajú o svoje krytie a občania zostávajú na okraji záujmu.
Porušené sľuby a pokračujúca bieda
Poškodené majetky i ciest, niekoľko podaných žiadostí o pomoc – to všetko len dokazuje, ako veľmi je štát vzdialený od reality. Zatiaľ čo ministerstvo vnútra rokuje, obyvatelia Medzeva sa snažia prežiť ďalší deň bez adekvátnej pomoci, bez peňazí na nevyhnutné opravy a so strachom z toho, čo prinesie ďalší vietor či búrka.
Ľudské osudy a ich dôsledky
Medzi touto chaotickou situáciou sa stráca individuálne utrpenie. Stovky domácností oslavujú len kozmetické úpravy svojich životov. Veď ako sa dá žiť, keď pomoc prichádza s takým meškaním, že mnohí už ani nepamätajú, kedy naposledy ich ochránili pred živlom? Toto nie je len otázka peňazí, ale aj o dôstojnosti a slušnosti každého občana, ktorý očakáva od štátu viac, než len prázdne súhlasné vyhlásenia.
