Malijskí utečenci v Mauritánii očakávajú odchod Rusov.
Malijskí utečenci v Mauritánii dúfajú v odchod ruských síl
V susednej Mauritánii hľadajú malijskí utečenci nový domov, zatiaľ čo ich nádeje sú spojené s nedávnymi útokmi povstalcov a džihádistov na vojenskú juntu v Mali a jej ruské spojenecké sily. Ich viera, že oslabenie ruskej prítomnosti by mohlo otvoriť dvere ich návratu domov, sa začína postupne obnovovať.
Koordinované útoky, ktoré spustili tuaregskí separatisti spolu s bojovníkmi napojenými na al-Káidu, začali koncom apríla. Tieto ofenzívy zasiahli strategické pozície junty, pričom severné mesto Kidal sa opäť dostalo pod kontrolu Tuaregov. V médiách sa objavili správy o ruských konvojov, ktoré opúšťajú tieto oblasti, čo na malijských utečencov v Mauritánii pôsobí povzbudzujúco.
V Fassale, pohraničnom meste, kde žijú tisíce malijských utečencov, sa objavuje opatrný optimizmus. Miestni ich nazývajú wagnerovcami, aj keď vojenskú prítomnosť Wagnerovej skupiny nahradila nová entita nazvaná Africa Corps, ktorá je plne pod kontrolou ruského ministerstva obrany. Päťdesiatsedemročný moslimský pastier Mosso vyjadril nádej, že sa vráti len vtedy, keď ruské sily opustia Mali. Svojou skúsenosťou varoval, že ak sa Rusko neodstúpi, jeho domov zostane nedosiahnuteľný.
Osud jeho rodiny je tragický; Mosso hovorí o tom, ako jeho brat bol pred jeho očami zabitý ruskými paramilitantmi. „Bol to práve on, kto na nás poslal wagnerovcov,“ povedal o lídrovi junty Assimim Goitovi. Aj ďalší utečenci zdieľajú podobné príbehy, pričom tridsaťpäťročný Ahmed hovorí o svojich nádejoch na mier a návrat do vlasti, a otvorene kritizuje vojenskú vládu za to, čo sa stalo.
Na druhej strane, niektorí utečenci berú situáciu s rezervou. Sedemdesiatsedemročný Abdallah varuje, že znovuzískanie Kidalu môže posilniť islamistické skupiny, pričom hreší vo vzťahu k islamizmu, ktorý považuje za prekážku k harmónii medzi umiernenými a pokojnými moslimami. Obavy z bezpečnostnej krízy, ktorá v Mali pretrváva od roku 2012, sú naďalej prítomné. Vregióne Hodh Chargui žije asi 300-tisíc malijských utečencov.
Tábor Mbera, vzdialený 50 kilometrov od hraníc, hostí približne 120-tisíc utečencov. Nárast utečencov však zatiaľ zvyšuje tlak na miestne zdroje. Starosta Fassaly, Cheikhna Ould Abdallahi, varuje pred napätím, ktoré vzniká v súvislosti s pastvinami, vodnými zdrojmi a základnými službami, vrátane zdravotnej starostlivosti.
Osemnásťročná Tilleli, matka ročnej dcéry, hovorí o svojom traumagickom úteku z regiónu Mopti pohrozene, keď ohlásila, že jej domov bol vyplienený a vypálený ruskými vojskami spolu s armádou. „Do mojej krajiny sa môžem vrátiť až po tom, čo wagnerovci opustia moju krajinu,“ dodáva, pričom prízvukuje, že nijako nedúfa v blízku budúcnosť mieru.
