Kravy vyhladované utiekli do záhrad. Farmári urobili niečo, čo ešte nikdy predtým

Kravy vyhladované utiekli do záhrad. Farmári urobili niečo, čo ešte nikdy predtým

Na lúkach zostali len suché trsy trávy, zvieratá od hladu utekali z ohrád do súkromných záhrad a ovocných sadov. V Poľnohospodárskom družstve v Pruskom museli pristúpiť k opatreniu, aké doposiaľ nikdy nebolo potrebné. Zhruba 1300-kusové stádo hovädzieho dobytka museli na zimu ustajniť už začiatkom septembra.

Extrémne suché leto a kritický stav pôdy

„Robím tu skoro štyridsať rokov a bežne sme mávali zvieratá vonku až takmer do konca novembra,“ spomína Ján Kopšo, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Pruskom. Zvieratá dnes musia dokrmovať zásobami určenými na zimu, aj tých je však v sýpkach nedostatok. Môže za to deficit životne dôležitej vody.

„Kedysi sme odvodňovali pôdu, aby sme na ňu mohli na jar vstúpiť, pracovať na nej a obrábať ju. Teraz máme problém dostať do nej vodu a aby sa v nej aj udržala,“ dodal Kopšo.

Krajina je rozdrobená, Slovensko zaostáva

Kým krajiny ako Taliansko už roky úspešne fungujú na prepracovaných zavlažovacích kanáloch, Slovensko v legislatíve aj infraštruktúre výrazne zaostáva. Vybudovanie funkčnej závlahy predstavuje miliónové investície. V praxi je však takmer nemožné presadiť projekt, ktorý má viesť cez stovky súkromných parciel s rôznymi vlastníkmi.

„Nemôžeme robiť vodozádržné opatrenia na cudzom pozemku. Závlaha môže ísť cez päťsto parciel a na tridsiatich bude nejaký antifarmár, ktorý povie, že ju tam neumožní využívať. V tomto by musel štát spraviť poriadok,“ zdôrazňuje Ján Kopšo.

Kravský hnoj ako prirodzená ochrana pôdy

V družstve stavajú na overenú prax. „Naša výhoda je, že máme veľa maštaľného hnoja. Dlhodobo každú jeseň vyhnojíme minimálne 40 percent ornej pôdy a dodávame do nej veľa humusu. Vyšší obsah humusu o jediné percento dokáže udržať rastlinu v kondícii až o dva týždne dlhšie oproti inej pôde,“ vysvetľuje predseda družstva.

Organická hmota funguje ako špongia, ktorá dokáže nasať aj malé množstvo zrážok a udržať ho v koreňovom systéme. „Naša kukurica nechce stratiť vlhkosť, lebo máme dobre nahnojenú pôdu. Príroda nám pomáha v tom, že rastliny dokážu lepšie vzdorovať suchu,“ dodáva Kopšo s tým, že kravský hnoj síce prekáža ľuďom v okolí polí, ktorí sa sťažujú na nepríjemný zápach, no kto nechce byť hladný, znesie aj to.