Koniec financovania údržby: Migaľ predstavil zmeny v eurofondovom pláne pre regióny

Minister Migaľ predstavil zmeny v eurofondovom pláne pre regióny

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ sa na nedávnej tlačovej konferencii zaoberal plánmi Slovenska na využitie eurofondov v období 2028 až 2034. Zároveň oznámil, že krajina môže od Európskej únie získať 19,9 miliardy eur, čo predstavuje nárast o viac ako päť miliárd eur v porovnaní so súčasným obdobím. Tieto finančné prostriedky budú kľúčové pre rozvoj regiónov a posilnenie úlohy samospráv.

Migaľ zdôraznil, že ministerstvo sa snaží prejsť od prístupu „od výdavkov k výsledkom“, pričom plánuje posilniť úlohu samospráv a zapojiť do prípravy strategického dokumentu aj regionálne organizácie a podnikateľské subjekty. V kontexte kritiky, ktorú minister obdržal po niektorých nepopulárnych rozhodnutiach, uviedol, že vďaka týmto krokom sa podarilo zachrániť približne 700 miliónov eur z eurofondov.

Zmeny v strategickom plánovaní

Čo sa týka plánovania, Migaľ avizoval, že sa končí éra rozhodovania „od zeleného stola“ a ministerstvo sa aktívne snaží zapojiť miestne samosprávy do rozhodovacích procesov. „Je potrebné, aby projekty, ktoré vznikajú, reflektovali skutočné potreby regiónov a nie boli len formálnym vyčerpávaním eurofondov,“ dodal minister.

Podľa splnomocnenca vlády pre plánovanie Ladislava Šimka by mala byť formulácia novej stratégie na využitie európskych zdrojov v najbližších rokoch zameraná na inovatívny prístup, ktorý zlepší kvalitu života obyvateľov a verejných služieb. „Európska únia sa posúva k modelu, kde je dôležité dosahovať merateľné výsledky,“ objasnil svoj pohľad.

Spolupráca so samosprávami

V pláne Migaľa sa tiež predpokladá, že najmenšie samosprávy získajú silnejšie postavenie prostredníctvom Združenia malých obcí. Predseda tohto združenia Jozef Viskupič vyjadril záujem samospráv aktívne sa podieľať na vyjednávaní s Európskou komisiou, aby mohli priamo ovplyvňovať nastavenie priorít a procesov implementácie eurofondov.

Diskusia o byrokracii a administratívnych prekážkach, ktoré brzdia samosprávy, bola naznačená aj Richardom Rybníčkom z Únie miest Slovenska, ktorý požaduje zjednodušiť procesy a jasne komunikovať víziu územného rozvoja. „Štát by mal viac koordinovať svoje projekty s potrebami regiónov a miest,“ varoval.

Budúcnosť a potreba konsolidácie

Podľa predsedu ZMOS Jozefa Božika je potrebné pre Slovensko modernizovať a zvyšovať konkurencieschopnosť krajiny. Migaľ zas varoval pred ťažkými rokmi, ktoré stoja pred slovenskou ekonomikou. „Skúsenosti z predchádzajúcich rokov nám ukazujú, že konsolidácia bude trvať dlhšie než jedno desaťročie a musíme byť pripravení na to, že všetci partneri musia spolupracovať, aby sme nezmeškali našu šancu na využitie európskych zdrojov,“ uzavrel Migaľ.