Kanada chce hlbšiu spoluprácu s EÚ, ponúka prístup ku kritickým surovinám

Kanada chce hlbšiu spoluprácu s EÚ, môže ponúknuť prístup ku kritickým surovinám

Kanada a Európska únia prehlbujú hospodárske a strategické partnerstvo. Kanadský premiér Mark Carney hovorí o „jedinečnom spojenectve“ a zúčastní sa na Prejave o stave Únie v Európskom parlamente. Ottawa reaguje na obchodný konflikt so Spojenými štátmi, ktoré v auguste uvalili na viaceré kanadské tovary 50-percentné clo. Kanada odpovedala recipročnými clami a hľadá politické a ekonomické alternatívy.

Súčasťou Carneyho európskeho turné je aj stretnutie s britským premiérom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom na súostroví Saint-Pierre a Miquelon, ktoré je francúzskym územím neďaleko kanadskej provincie Newfoundland.

Ekonomická spolupráca nad rámec dohody CETA

Kanada sa nesnaží o členstvo v EÚ, ani o „asociované členstvo“, ktoré európske právo nepozná. Najpravdepodobnejším výsledkom je séria dohôd prehlbujúcich spoluprácu nad rámec existujúcej dohody o voľnom obchode a investíciách (CETA) podpísanej v roku 2016, ktorá sa zatiaľ uplatňuje len predbežne. Na európskej strane sa stále čaká na ratifikáciu desiatich členských krajín.

V oblasti obchodu by kanadské firmy mohli získať lepší prístup k verejným obstarávaniam v EÚ. Akt na urýchlenie rozvoja priemyslu uprednostňuje pri obstarávaní v oblasti zelených technológií a energeticky náročného priemyslu európske firmy, no umožňuje uľahčiť prístup aj spoločnostiam z vybraných nečlenských krajín.

V digitálnom sektore by obe strany mohli do konca roka uzavrieť dohodu o digitálnych službách. Kanada má dôležité zásoby molybdénu, hliníka, medi, niklu, lítia, kobaltu a prvkov vzácnych zemín, ako aj kapacity na ich spracovanie. EÚ má záujem o spoločné investície do infraštruktúry.

Kanada je už súčasťou 150-miliardového európskeho obranného programu SAFE. Brusel s ňou chce spolupracovať aj pri revízii Arktickej stratégie vrátane prípadného prístupu k finančným schémam, ktoré majú podporiť jej implementáciu. Komisia môže Kanade ponúknuť aj širší prístup k európskym programom ako Erasmus+, uľahčiť vydávanie víz a povolení pre umelcov a rozšíriť vzájomné uznávanie kvalifikácií.

Európska komisia zvažuje posilnenie ochrany riek

Európska komisia zvažuje zákon na ochranu riek. Letné sucho, ktoré spôsobilo vážne problémy v energetike aj lodnej doprave, posúva politické priority. Ešte pred pár mesiacmi chcela Komisia tvoriť Rámcovú smernicu o vode, základný európsky predpis na ochranu riek, jazier a podzemných vôd, aby urýchlila a zjednodušila povoľovanie ťažobných a priemyselných projektov.

Teraz však Komisia podľa dvoch zdrojov portálu Euractiv oboznámených s prípravami Prejavu o stave Únie zvažuje plánovanú revíziu Rámcovej smernice zrušiť. Namiesto zjednodušovania povoľovacích procesov sa hovorí o novom, samostatnom zákone o vode – Water Act.

Rámcová smernica o vode patrí medzi základné európske pravidlá na ochranu riek, jazier a podzemných vôd. Členským štátom prikazuje chrániť ich stav a zabraňovať jeho ďalšiemu zhoršovaniu. Práve toto pravidlo môže zasahovať do otvárania nových baní a veľkých priemyselných projektov. Ak projekt výrazne zasiahne do rieky, podzemnej vody alebo iného vodného útvaru, investor musí splniť prísne podmienky a preukázať, že zásah je odôvodnený a že neexistuje lepšia alternatíva.

Ťažobný sektor tvrdí, že takéto povoľovanie trvá príliš dlho, a preto tlačí na jednoduchšie pravidlá. Analytici a enviroorganizácie ako WWF či EEB namietajú, že uvoľnenie environmentálnych pravidiel a limitov pre ťažbu by pri nízkych prietokoch zhoršilo kvalitu vody a ešte viac obmedzilo jej dostupnosť pre priemysel, poľnohospodárstvo aj ďalších odberateľov.

Do debaty však zasiahlo extrémne leto. Po mesiacoch sucha, rekordne nízkych hladinách riek a problémoch v doprave či energetike sa začína hovoriť o zmene kurzu. Oficiálne zatiaľ stále platí pôvodný plán: cielená revízia Rámcovej smernice o vode. Ak sa informácie Euractivu potvrdia, signálom zmeny kurzu bude stredajší Prejav o stave Únie. Water Act je preto zatiaľ zákulisnou alternatívou, nie hotovým návrhom.

Cena prenájmu ropných tankerov prudko rastie

Blokáda Hormuzského prielivu, iránske útoky, ktoré odstavili saudskoarabský ropovod Východ-Západ, a obsadenie jemenského pobrežia Červeného mora Húsijmi, ktorí sú spojencami Iránu, prudko zdraželi prepravu tankermi.

Prenájom veľkého ropného tankera na trase z Blízkeho východu do východnej Ázie presiahol podľa dát agentúry Bloomberg milión dolárov na deň – ešte pred rokom to bolo menej ako sto tisíc dolárov. Cena za barel ropy už prekročila sto dolárov. Zdražovanie dopravy a nedostatok suroviny na trhu by ju mohli zvýšiť na 150 dolárov za barel.