Kamery útokom nezabránia. Čo štát zmenil na školách po Spišskej Starej Vsi

Po útoku v Spišskej Starej Vsi štát zmenil pravidlá. Ďalšej tragédii to však nezabránilo

Po útoku nožom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zomreli dve ženy, štát sľuboval bezpečnejšie školy. Minister školstva Tomáš Drucker a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vypracovali plán. Zatiaľ čo Šutaj Eštok hovoril o kamerovom systéme, Drucker menil pravidlá pre žiakov s rizikovým správaním. Polícia začala organizovať školenia a nácviky.

O viac ako rok a pol neskôr Slovensko rieši ďalší útok. V Staškove na Kysuciach zaútočil podľa polície 13-ročný žiak ôsmeho ročníka nožom na spolužiačku a dve učiteľky. Jedna z učiteliek zraneniam podľahla. Polícia ho zadržala a prípad vyšetruje ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy.

Na rozdiel od Spišskej Starej Vsi problémy nezostali bez povšimnutia. Škola ich zachytila už v piatok a riaditeľka ich podľa Druckera riešila. V pondelok s dotknutou triedou pracovali z centra poradenstva a prevencie. „Tá rýchlosť konania tu bola absolútne promptná,“ hodnotí Drucker.

Tichý: Štát niečo robí, ale hrozne pomaly

„Jednoduchá odpoveď je, že sú tu aj veci, ktoré štát začal robiť,“ hovorí odborník na bezpečnosť Braňo Tichý zo SafetyCrew. „Hlavný problém toho celého je, že to ide hrozne pomaly. Téma žije 72 hodín po útoku a potom záujem všetkých upadá – vrátane politikov.“

Za dôležitú zmenu považuje pripravovaný systém spolupráce pri rizikových deťoch, do ktorého by sa mali prepájať školy, psychológovia a sociálni pracovníci. „Prevencia je najvhodnejšia, pretože máme šancu riešiť veci skôr, ako sa stanú. Nemôžeme sa však spoliehať iba na ňu,“ hovorí.

Riaditeľ Cirkevnej základnej školy Narnia Roman Baranovič hovorí, že pribudlo množstvo dokumentácie a povinností. „Pribudlo množstvo papierov a dokumentov, ktoré má škola viesť, aby tomu zabránila. Či to tak aj funguje, neviem. K takémuto prístupu som skeptický,“ hovorí Baranovič.

Polícia precvičuje pedagógov

Riaditeľ základnej školy v Turzovke Peter Bakajsa hovorí, že ich školu polícia pravidelne navštevuje a zisťuje, či sa medzi žiakmi neobjavujú problémy. Polícia tu pre pedagógov pripravila školenie o správaní pri ohrození mäkkých cieľov. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline následne priamo v škole nacvičovalo zásah pri útoku.

Aj Tichý považuje tréning za dôležitejší než samotné napísanie ďalšieho manuálu. „Je to rovnaké ako so sebaobranou. Ani tá sa nedá načítať, musí sa nacvičiť. Rovnako ako požiarna evakuácia,“ porovnáva.

Odborníci sú voči kamerám skeptickí

Minister vnútra rozprával hlavne o zavádzaní kamerového systému do škôl. Do projektu jeho rezortu sa zapojila aj škola v Staškove. „Bohužiaľ, ráno vypadla elektrina, takže nemáme kamerový záznam,“ povedal minister pred novinármi.

Šutaj Eštok pôvodne sľuboval inteligentné kamery na viac ako tritisíc školách do konca roka 2026. Neskôr cieľ znížil na päťsto škôl. Koncom septembra minister priznal, že systém zatiaľ testujú iba na desiatich školách.

Práve ku kamerám je však Tichý skeptický. Tvrdí, že v debate dostávajú oveľa väčší priestor než opatrenia, ktoré môžu mať pri samotnom útoku praktickejší význam, napríklad školenia personálu a jasné postupy. Podobne to vníma aj Baranovič. „Kamery nemajú schopnosť zabrániť čomukoľvek. Môžeme sa akurát pozrieť, čo sa stalo, ale v mojich očiach ničomu nezabraňujú,“ hovorí.

Kamery v triedach narážajú na zákon o ochrane súkromia. Iná vec je kamera na chodbe alebo pri vstupe a iná nepretržité sledovanie detí počas vyučovania.

Viac kontroly alebo viac komunitnej práce

Prípad zo Staškova ukazuje, že ak je útočníkom žiak školy a ten prinesie ukrytú zbraň, samotná kamera pri dverách ešte nemusí vedieť rozpoznať, čo sa chystá urobiť.

Bakajsa preto otvára tému o prísnejšej kontrole študentov. Riaditeľ by vraj mal mať možnosť skontrolovať žiakovi tašku. Dnes môže len zavolať políciu. Baranovič pred takýmto prístupom varuje. Bezpečnosť školy podľa neho nemožno merať iba počtom kamier, kontrol či bezpečnostných brán.

Za jednu z účinnejších ciest považuje posilňovanie kapacít školských psychológov a podporných tímov. Dôležité je aj to, aby si dospelý personál v škole dokázal vybudovať s deťmi vzťah. „Je veľmi dôležité nezabudnúť na to, že prostredie deti formuje. Keď ho vnímajú ako väznicu, formuje ich nejakým spôsobom. Keď ho vnímajú ako miesto na hry, formuje ich zase inak,“ hovorí.