Južný Sudán čelí vážnej humanitárnej kríze

Južný Sudán čelí vážnej humanitárnej kríze

Južný Sudán čelí vážnej potravinovej kríze, liečbu podvýživy potrebujú milióny detí

Približne 7,8 milióna ľudí v Južnom Sudáne čelilo v období od apríla do júla 2026 vysokej úrovni akútnej potravinovej neistoty. Vyplýva to z aktualizovanej spoločnej správy najväčších humanitárnych organizácií na svete (IPC) z apríla 2026.

Liečbu akútnej podvýživy pritom potrebovalo približne 2,2 milióna detí vo veku od šiestich do 59 mesiacov, čo predstavuje nárast približne o 90-tisíc prípadov oproti predchádzajúcemu hodnoteniu.

Približne 73-tisíc ľudí sa nachádzalo v najzávažnejšom, piatom stupni klasifikácie IPC, ktorý označuje katastrofálny nedostatok potravín. Oproti predchádzajúcej analýze vzrástol počet ľudí vo vysokých stupňoch potravinovej neistoty približne o 280-tisíc. V niektorých oblastiach upozornili odborníci aj na riziko hladomoru pri ďalšom zhoršení bezpečnostnej a humanitárnej situácie.

Konflikty, záplavy a sucho ničia živobytie rodín

Roky trvajúce konflikty, vysídľovanie, záplavy a obdobia sucha narúšajú poľnohospodársku produkciu, od ktorej závisí obživa veľkej časti obyvateľstva. Rastúce ceny potravín zároveň znižujú možnosti domácností nakupovať základné potraviny na trhoch. Keď rodiny prídu o úrodu, často strácajú nielen jedlo, ale aj jediný zdroj príjmu.

Zdravotná pomoc síce existuje, no dostať sa k nej nemusí byť jednoduché. V odľahlých oblastiach sú zdravotnícke zariadenia vzdialené celé hodiny či dni cesty. Pre deti, ktorých organizmus je už oslabený nedostatkom živín, môže byť včasná liečba rozhodujúca.

Ako náročné môže byť dostať sa do nemocnice, ukazuje príbeh Rebecy z Južného Sudánu, ktorý humanitárna organizácia CARE zdokumentovala na jar 2026. Jej rodina prišla o dve po sebe nasledujúce úrody. Prvú zničili záplavy, druhú vtáky. Aby získali aspoň nejaké peniaze na jedlo, zbierali a predávali palivové drevo.

Keď Rebecina dcéra Nyabany vážne ochorela, dostala vysokú horúčku a začala mať problémy s dýchaním. Matka vedela, že potrebuje lekársku pomoc, nemocnica však bola vzdialená dva dni cesty. S chorým dieťaťom sa preto vydala na putovanie v horúčave dosahujúcej 42 stupňov Celzia. Zastavila sa iba raz, aby prenocovala u cudzích ľudí, a nasledujúci deň pokračovala ďalej.

Vojna v Sudáne zvyšuje tlak na humanitárnu pomoc

Situáciu v Južnom Sudáne zhoršujú aj dôsledky vojny v susednom Sudáne. Do krajiny prichádzajú utečenci a ľudia vracajúci sa do vlasti, často bez potravín, úspor či bezpečného bývania. Ich príchod zvyšuje tlak na miestne komunity, ktoré už samy zápasia s obmedzeným prístupom k základným službám.

Podľa spoločného upozornenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) zo 6. novembra potrebuje približne 15,4 milióna ľudí v Sudáne pomoc s núdzovým ubytovaním a základným vybavením domácností. Nedostatok financií však humanitárnym organizáciám umožňuje prioritne pokryť potreby len približne desatiny z nich.

Podľa októbrovej prognózy Svetového potravinového programu OSN (WFP) by do konca roka 2026 mohlo v Sudáne priviesť ďalších približne 350-tisíc ľudí k vážnemu hladu. Do augusta 2027 by sa tento dodatočný počet mohol zvýšiť na približne 1,2 milióna.

WFP upozornil, že od októbra do konca roka 2026 musí v Sudáne vyradiť z núdzovej potravinovej pomoci približne 800-tisíc ľudí vrátane odhadovaných 500-tisíc utečencov. Väčšina rodín, ktoré pomoc naďalej dostávajú, pritom podľa programu dostáva dávky pokrývajúce len polovicu minimálnych potravinových potrieb.

Liečba existuje, rozhoduje však dostupnosť

Humanitárna organizácia CARE v Južnom Sudáne poskytuje zdravotnú a výživovú pomoc aj v oblastiach, kde majú obyvatelia obmedzený prístup k zdravotníckym zariadeniam. V jej centre v Pariangu zdravotníci podľa údajov z mája 2026 liečili približne 20 závažných prípadov detskej podvýživy mesačne. Deťom zabezpečujú terapeutickú výživu, zdravotné vyšetrenia a pravidelné sledovanie zdravotného stavu.

„Príbeh Rebecy ukazuje, aký obrovský rozdiel je medzi tým, keď zdravotná pomoc existuje, a tým, keď je skutočne dostupná. Žiadna matka by nemala s vážne chorým dieťaťom putovať dva dni v extrémnej horúčave, aby mu zachránila život. V CARE vieme, že podvýživu dokážeme účinne liečiť. Potrebujeme však zabezpečiť, aby sa pomoc dostala aj do najodľahlejších komunít a aby zdravotnícke centrá mali dostatok personálu, liekov a terapeutickej výživy. Pri záchrane detských životov totiž nerozhoduje len to, či pomoc existuje, ale aj to, či príde včas,“ upozorňuje Katarína Král, riaditeľka CARE Slovensko.