Fico sa zobudil v hodine dvanástej, vláda zasiahne do ceny palív

Fico sa zobudil v hodine dvanástej, vláda zasiahne do ceny palív

„Ak sa nič nezmení a situácia s ropou a palivami nebude vyriešená, môže sa stať, že cena nafty prekročí hranicu dvoch eur za liter,“ povedal minulý týždeň šéf Slovnaftu Gabriel Szabó na tlačovke po rokovaní vlády.

Ako ďalej uviedol, vláda požiadala Slovnaft, aby bol pri cenotvorbe zdržanlivý. Na jeho čerpačkách, ale aj na pumpách konkurencie sa tento týždeň ceny nafty držia tesne pod dvoma eurami a ceny benzínu nad 1,80 eura za liter.

Stúpajúce cenovky už vystrašili aj slovenskú vládu. Kým pred týždňom politici spomínali najmä znižovanie spotrebnej dane z palív, zmien bude zrejme viac.

Premiér Robert Fico (Smer) v utorok vo videu na sociálnej sieti avizoval, že vláda pripraví viaceré alternatívy, ako bojovať s vysokými cenami palív. Pri regulácii sa chce opierať aj o „dobrú spoluprácu s rafinériou Slovnaft“.

Fico za rastom cien vidí vojny, ale aj „chamtivé ropné spoločnosti“ a neschopnosť urobiť niečo spolu v rámci EÚ.

Opozičný politik a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati) hodnotí snahu vlády tak, že prichádza po hodine dvanástej. „Vláda koná pod tlakom toho, že susedné vlády v EÚ už opatrenia prijali,“ dodáva.

Čo môže vláda robiť

Štát môže do cien pohonných hmôt na čerpačkách zasiahnuť znižovaním DPH a spotrebných daní, prípadne zavedením cenových stropov a reguláciou marží obchodníkov a rafinérií.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) v utorok naznačil, že vláda by mohla pristúpiť k osobitnému zdaneniu Slovnaftu. Inšpirovať sa chce českým modelom, kde vláda plánuje vyššie zdaniť nadmerné marže tamojších spracovateľov ropy.

Plošné znižovanie spotrebných daní či DPH z palív však Gašpar odmietol, lebo by to podľa neho spôsobilo výpadky v deficitnom štátnom rozpočte.

Hirman dáva Gašparove slová do kontrastu s vyjadreniami Fica, ktorý dlhodobo spomína „dobrú spoluprácu“ vlády so Slovnaftom pri cenotvorbe palív.

„Toto vytvára veľmi netransparentný obraz o reálnej situácii. Vzniká oprávnené podozrenie, že vláda poskytuje Slovnaftu zvláštne daňové výhody výmenou za istú manipulatívnu cenu palív,“ mieni.

Poslanec Marián Viskupič (SaS) odhaduje, že vláda pri regulácii nepôjde cestou zníženia spotrebných daní či DPH, ale siahne po cenových stropoch alebo dodatočnom zdanení Slovnaftu.

„Toto už robili Maďari a nedopadlo to dobre. Navyše finálnu cenu palív tieto opatrenia až tak neznížia a dodatočne vybrané peniaze sa nedostanú k spotrebiteľom, ktorí to potrebujú,“ tvrdí Viskupič.

Vláde by odporučil kombináciu zníženia spotrebnej dane a DPH na minimálnu povolenú hodnotu a zároveň by rokoval so Slovnaftom, aby aj firma znížila svoju maržu.

Odborníci varujú pred cenovými stropmi

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša nie je cenový strop dobré riešenie. „Krátkodobo môže cenu obmedziť, pri dlhšom období však vytvára riziko, že predaj paliva bude pre časť dodávateľov stratový a môže narušiť zásobovanie,“ vysvetľuje.

Szabó minulý týždeň tiež varoval, že akýkoľvek vstup do ceny pokriví trh, môže obmedziť dovoz ropy na Slovensko a objaviť sa môže aj palivová turistika.

Ako reagujú iné krajiny

Na rozdiel od slovenskej vlády už niektoré krajiny na vysoké ceny ropy zareagovali. Nemecká vláda rozhodla o znížení spotrebnej dane na benzín a naftu o 14 centov za liter. Po zohľadnení dane z pridanej hodnoty (DPH) klesne cena pre spotrebiteľov približne o 17 centov.

Opatrenie bude platiť od 1. októbra do 31. decembra. Okrem toho sa má od začiatku budúceho roka zaviesť cenový strop pre pohonné látky, a to po vzore Luxemburska a Belgicka.

Štát určí maximálnu cenu benzínu a nafty podľa viacerých parametrov, ktoré budú závisieť od ceny ropy, nákladov na dopravu a distribúciu či od marží obchodníkov.

V Česku začne ministerstvo financií od začiatku októbra opäť každý deň oficiálne stanovovať maximálne predajné ceny benzínu a nafty, ktoré sú záväzné pre všetky čerpačky v krajine.

Ceny sa budú odvíjať od pohyblivého trojdňového priemeru veľkoobchodných cien na burzách.

Vláda tiež plošne zastropuje maximálnu maržu obchodníkov na 2,50 koruny za liter paliva. Okrem toho zníži spotrebnú daň z motorovej nafty na zákonom povolené minimálne európske minimum (z pôvodných 9,95 na 8,011 koruny za liter). Pri benzíne sa daň nezmení.

Česká vláda zavedie aj mimoriadnu daň pre rafinérie vo výške 50 percent z nadmernej rafinérskej marže veľkých podnikov.