Európa sa pripravuje na ďalšie možné incidenty
CIA varuje pred útokmi v južnej Európe, Poľsko rieši ďalšie sabotáže
V Európe sa odohrali ďalšie bezpečnostné incidenty, ktoré zapadajú do modus operandi ruskej hybridnej vojny. Americká spravodajská služba varuje, že môže byť ešte horšie.
Do situácie vstúpil slovenský premiér Robert Fico, ktorý minulý piatok povedal, že „si neželá, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5″. Narážal na článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý garantuje kolektívnu obranu – útok na jedného člena NATO sa rovná útoku na všetkých. Problém je, že článok 5 funguje oboma smermi a každá krajina, ktorá poskytuje možnosť, že pomôže spojencom v ohrození, je zároveň prijímateľom možnosti, že v prípade ohrozenia sa za ňu postaví Aliancia.
Ficov výrok môže súvisieť s informáciou, že strane Smer z neverejných prieskumov verejnej mienky vyšlo, že medzi ľuďmi rastú obavy z vojny. Po výroku o článku 5, ktorý si všimli aj zahraničné médiá a politici, Fico svoje vyjadrenie trochu korigoval, ale zároveň tým aj živil tému niekoľko ďalších dní. Efekt je, že nik z 5,5 milióna občanov Slovenska si dnes nemôže byť istý, či je táto vláda odhodlaná brániť Slovenskú republiku.
Poľsko zažilo dva incidenty
V strednom Poľsku sa za posledné dni stali dva závažné incidenty, ktoré spolu môžu súvisieť. V stredu vypukol požiar na pozemnej stanici internetovej služby Starlink, ktorá poskytuje spojenie aj na Ukrajinu. Vicepremiér Krzysztof Gawkowski incident označil za sabotáž a prvok hybridnej vojny.
Na juhovýchode krajiny došlo vo štvrtok k útoku nožom v kláštore v meste Jaroslaw. Zahynul pri ňom jeden duchovný a štyria ľudia utrpeli zranenia. Polícia zadržala 31-ročného občana Ukrajiny. O motíve útoku nebolo nič známe, no poukázalo sa na to, že ukrajinskí občania v Európe, osobitne ak sú bez zamestnania, sú častým terčom ruských organizácií, ktoré na diaľku najímajú vykonávateľov sabotážnych operácií.
Hrozba dronov z lodí
Americká CIA varovala krajiny v Európe, že im hrozia útoky prostredníctvom ruských dronov vypustených z lodí. Správa spomína konkrétne Španielsko, Francúzsko či Taliansko. Rusko by podľa zdroja z litovského ministerstva obrany mohlo z kontajnerových lodí v Stredozemnom mori vypustiť drony Gerbera, ktoré majú dolet až 600 kilometrov.
Španielsky odborný časopis Revista Ejércitos tvrdí, že to „nepochybne patrí medzi možnosti, ktoré Kremeľ zvažuje, spolu s mnohými ďalšími, ktoré sú namierené nielen proti týmto krajinám, ale aj proti Holandsku, Belgicku, Nemecku a mnohým ďalším častiam Európy.“ Cieľom môže byť ovplyvnenie volieb, ktoré sa na budúci rok konajú vo všetkých troch spomenutých štátoch.
„Riziko, ktoré analyzuje CIA, je reálne a nemusíte patriť k žiadnej tajnej službe, aby ste ho spozorovali. Už sa to stalo v severnej Európe a na juhu to nemusí byť inak,“ tvrdí španielsky generál vo výslužbe Juan Rodríguez Garat.
Ukrajina má nádej na Patrioty
Okolo možnosti, že by Ukrajina mohla licenčne vyrábať protivzdušné strely alebo celé systémy Patriot, vznikla situácia, keď americký prezident Donald Trump najprv verejne o tejto možnosti hovoril a schvaľoval ju, no neskôr tento prísľub vzal späť.
Protivzdušná obrana je pre Ukrajinu životne dôležitá a aktuálne sa črtá nádej, že by sa Kyjev mohol predsa len dostať k licenčnej výrobe striel do Patriota, hoci nižšej triedy, ako sú najmodernejšie PAC-3. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že rokuje so spoločnosťou Raytheon (RTX), a ako firma, tak aj Trump sú otvorení spolupráci.
Trump sa v minulosti zmienil, že ak by Ukrajina licenciu dostala, šlo by o „menej moderné verzie“ striel. Keď Zelenskyj identifikoval firmu Raytheon, usúdilo sa, že môže ísť o strely PAC-2 GEM-T, keďže modernejšie PAC-3 nevyrába Raytheon, ale Lockheed Martin. Proces získavania licencie môže podľa Zelenského trvať rok až rok a pol a aj potom potrvá, kým z výrobnej linky vzíde prvý ukrajinský Patriot.
V skratke
Juhokórejské ozbrojené sily prevzali do služby prvú stíhačku KF-21 Boramae. Ide o stíhačku domácej výroby, médiá ju klasifikujú ako lietadlo 4,5., prípadne aj piatej generácie. Čiastočne má vlastnosti stealth.
Poľsko očakáva, že do konca roka padne rozhodnutie o tom, či Spojené štáty v krajine umiestnia trvalú vojenskú základňu. Rozhodnutie je na Donaldovi Trumpovi, no Poľsko za základňu lobuje už dlho.
Zásielka komponentov z bojového lietadla F-35, ktorá mala smerovať z Austrálie do USA, skončila v Hongkongu. Pravdepodobne išlo o prekryt kabíny a niekoľko ďalších súčiastok. Súčiastky boli prevádzkyneschopné, no ak sa dostali do rúk Číne, tá z nich môže vyčítať zaujímavé poznatky o stealth technológii.
