Európa nečaká zmenu Trumpovej politiky ani po víťazstve demokratov v Kongrese
Európa nečaká zásadnú zmenu Trumpovej politiky ani po prípadnom víťazstve demokratov v Kongrese
Európski predstavitelia neočakávajú, že ani prípadné získanie väčšiny demokratmi v jednej alebo oboch komorách amerického Kongresu po novembrových voľbách zásadne zmení zahraničnú politiku prezidenta Donalda Trumpa.
Hoci by strata republikánskej väčšiny mohla obmedziť jeho možnosti presadzovať domácu agendu, diplomati Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) oslovení agentúrou AFP pochybujú, že by to výraznejšie ovplyvnilo jeho postup voči Ukrajine, obchodným partnerom či európskym spojencom. „Nemyslíme si, že sa jeho nepredvídateľnosť zmení,“ uviedol jeden z vysokopostavených diplomatov EÚ.
Američania budú 3. novembra rozhodovať o novom zložení Kongresu vo voľbách uprostred Trumpovho druhého prezidentského mandátu. Podľa predvolebných prieskumov hrozí republikánom strata kontroly nad Snemovňou reprezentantov alebo Senátom. Európska komisia však výsledok verejne nekomentuje. „Nebudeme komentovať žiadne voľby v EÚ ani v zahraničí. Počkajme si na ne a uvidíme, kam sa situácia posunie,“ povedala jej hovorkyňa Paula Pinhová. Podľa diplomatických zdrojov nie sú americké voľby ani významnou témou interných diskusií v Bruseli, keďže ich výsledok je neistý a očakávania prípadnej zmeny zahraničnej politiky zostávajú nízke.
Jednou z hlavných oblastí neistoty je vojna na Ukrajine. Trump od návratu do Bieleho domu opakovane menil postoj ku Kyjevu a obnovil tlak na dosiahnutie dohody o ukončení bojov s Ruskom. Aj keby demokrati získali väčšinu v Kongrese a hlasnejšie presadzovali podporu Ukrajiny, európski predstavitelia nepočítajú s výrazným obnovením americkej pomoci. Brusel sa preto sústreďuje na pokrytie predpokladaného výpadku vo financovaní Ukrajiny, ktorý má v budúcom roku dosiahnuť približne 70 miliárd eur. EÚ zároveň vyzýva Britániu, Kanadu a Japonsko na zvýšenie podpory, no s ďalšími významnými príspevkami zo Spojených štátov vo svojich plánoch nepočíta.
Podobne skepticky sa európski diplomati pozerajú na možnosť zmiernenia amerických obchodných ciel. Trumpova administratíva zaviedla nové colné bariéry voči európskym výrobkom, ktoré zaťažujú obchodné vzťahy medzi oboma stranami Atlantiku. Predstavitelia EÚ pripomínajú, že aj demokratickému prezidentovi Joeovi Bidenovi trvalo niekoľko mesiacov, kým po Trumpovom prvom funkčnom období zmiernil clá na európsku oceľ, pričom niektoré obmedzenia zostali v platnosti. Podľa nedávneho prieskumu amerického think-tanku Council on Foreign Relations podporuje úplné odstránenie ciel voči EÚ iba štvrtina Američanov.
Výsledok volieb pravdepodobne nezmení ani smerovanie americkej vojenskej prítomnosti v Európe. Spojenci v NATO čakajú na výsledky revízie rozmiestnenia amerických síl, ktoré má Pentagon predstaviť v decembri. Všeobecne sa očakáva zníženie počtu amerických vojakov na kontinente, hoci európske krajiny dúfajú, že rozsah odchodu nebude príliš veľký. Viacerí diplomati NATO uviedli, že prípadná zmena väčšiny v Kongrese by na toto rozhodnutie nemusela mať zásadný vplyv. Európski členovia aliancie preto pokračujú v úsilí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. „Bez ohľadu na výsledok budeme pokračovať,“ povedal jeden z európskych diplomatov.
V európskych metropolách zároveň existujú obavy, že povolebný vývoj by mohol vzťahy s Washingtonom ešte viac skomplikovať. Ak si republikáni udržia väčšinu, Trump by podľa niektorých pozorovateľov mohol považovať výsledok za potvrdenie svojho politického kurzu. Ak naopak utrpia porážku, prezident by sa mohol vo väčšej miere sústrediť na zahraničnopolitické otázky, pri ktorých má americká hlava štátu rozsiahle právomoci. „V amerických dejinách máme príklady prezidentov, ktorí sa pri domácich politických problémoch začali viac obracať na medzinárodnú scénu,“ upozornil Bruce Stokes z think-tanku German Marshall Fund. Podľa AFP by ďalšie obavy Európy mohlo vyvolať napríklad vyostrenie vojny s Iránom alebo intenzívnejší tlak Washingtonu na riešenie konfliktu na Ukrajine. Stokes zároveň upozornil, že Trump opakovane preukázal potrebu byť v centre pozornosti, čo by ho mohlo viesť k výraznejšej aktivite na medzinárodnej scéne. Európa sa tak pripravuje na pokračovanie neistoty bez ohľadu na výsledok novembrových volieb. Prípadná demokratická väčšina by síce mohla Trumpovu administratívu podrobiť prísnejšej kontrole, automatický návrat k predchádzajúcej podobe transatlantických vzťahov však diplomati neočakávajú.
