Elektrizačnú sústavu najviac zaťažili horúčavy na konci júna.

Horúčavy a záťaž elektrizačnej sústavy Slovenska

Na konci júna sa Slovensko stretlo s rekordným letným zaťažením elektrizačnej sústavy, ktoré dosiahlo neuveriteľných 3547 megawattov (MW) počas neznesiteľných horúčav. Táto špičková hodnota bola dosiahnutá presne 29. júna medzi šestnástou a sedemnástou hodinou, kedy teploty v Bratislave stúpli na 38 stupňov Celzia, pričom počas záťažovej špičky sa teplota pohybovala okolo 35,6 stupňa.

V nasledujúcich dňoch, ktoré prichádzali po rekordnej špičke, sa celkové zaťaženie vyznačovalo nižšími hodnotami, no aj tak ostávalo nadpriemerné. Hlavné denné priemery zaťaženia v dňoch 30. júna a 1. júla boli 3172 MW a 3142 MW, čo naznačuje, že aj po vrchole zostávali teploty na výnimočne vysokých úrovniach.

V auguste, počas ďalšej vlny horúčav, teploty v Bratislave ešte vzrástli, pričom najvyššia hodnota dosiahla 38,7 stupňa 4. augusta. Napriek tomu maximálne zaťaženie 3281 MW dňa 10. augusta nestihlo prekonať júnový rekord, a to o 266 MW. Prvý z dát za augustový deň hovorí o najvyššom priemere zaťaženia 2945 MW dňa 11. augusta.

Počas celého roka sa špičkové zaťaženia elektrizačnej sústavy na Slovensku zvyčajne vyskytujú v zime. Napríklad v januári 2026 bolo dosiahnuté absolútne maximum 4503 MW, pričom denný priemer bol 3992 MW. Letné maximum na konci júna predstavovalo približne 79 % z tejto zimnej špičky, čo svedčí o vážnosti situácie pri dodávke elektriny počas extrémnych horúčav.

Odstavenie rumunskej jadrovej elektrárne Cernavodă situáciu v regióne ešte zhoršuje a výrazne znižuje rezervu elektrizačnej sústavy. Tieto faktory naznačujú, že zvládanie letných horúčav a potreba elektriny sa stáva čoraz väčšou výzvou pre energetické systémy nie len na Slovensku, ale aj v celom regióne strednej a východnej Európy.