Atentát na prezidenta McKinleyho: Ako jedna tragédia zmenila Ameriku
Panamerická výstava v Buffale sa stala miestom tragédie prezidenta McKinleyho
Panamerická výstava v Buffale mala byť symbolom pokroku a prosperity. Do dejín však navždy vošla ako miesto tragédie prezidenta USA Williama McKinleyho. Jeho smrť počiatkom 20. storočia zásadne ovplyvnila výhybky smerovania americkej politiky, ako i mechanizmus bezpečnostných opatrení v oblasti prisťahovalectva a ochrany verejných činiteľov.
William McKinley patrí k tým prezidentom USA, ktorých osobný príbeh a štátnické dedičstvo zostali do veľkej miery zatienené okolnosťami jeho smrti. Hoci pôsobil na pomedzí doznievajúceho 19. storočia a nastupujúcej modernej éry, v ktorej sa USA začali presadzovať ako globálna mocnosť, názory na jeho politickú agendu sa rôznia. Niektorí ho považujú za konzervatívneho prezidenta a zásadového muža, ktorý sa zo všetkých síl snažil vyviesť USA z ekonomickej krízy. Iní v ňom vidia bezbrehého agresora, bažiaceho po územnej expanzii na úkor Filipín a Portorika. Jedno je však isté.
Guľka, ktorá z neho po Abrahamovi Lincolnovi a Jamesovi Abramovi Garfieldovi spravila tretieho amerického prezidenta, ktorý skonal počas výkonu funkcie na následky atentátu, ho neminula.
Vojak, právnik, guvernér, prezident
William McKinley sa narodil 29. januára 1843 v mestečku Niles v štáte Ohio. Pochádzal z rodiny podnikateľov v miestnom železiarskom priemysle, ktorej predkovia z otcovej strany prišli do USA zo Škótska. Vyrastal v prostredí nižšej strednej vrstvy, vyznačujúcej sa silným zmyslom pre pracovnú morálku, náboženskú disciplínu a lojalitu k Únii. Už v mladosti sa u neho prejavoval sklon k poriadku, opatrnosti a rešpektu k autoritám. Bol vášnivým odporcom otroctva. Po ukončení strednej školy pôsobil v Pensylvánii ako vidiecky učiteľ a neskôr ako poštový doručovateľ. V tom čase sa USA rýchlo rozširovali smerom na západ a spoločnosť sa premieňala pod tlakom industrializácie.
McKinleyho generáciu zásadným spôsobom poznačila americká občianska vojna. Ako devätnásťročný vstúpil do unionistickej armády. V boji sa niekoľkokrát vyznamenal (napríklad v roku 1862 v bitke pri Antietame). Bol povýšený do hodnosti majora. Vojna v ňom upevnila presvedčenie, že sila jednotného štátu je nevyhnutným predpokladom stability. V roku 1867 úspešne zavŕšil štúdium práva a rýchlo si vybudoval reputáciu spoľahlivého advokáta. Politická kariéra bola pre neho logickým pokračovaním profesijnej dráhy. O desať rokov neskôr ho Republikánska strana nominovala priamo do Snemovne reprezentantov. Členom Kongresu bol až do roku 1891. Zaradil sa medzi disciplinovaných republikánov podporujúcich priemyselný rozvoj a silnú federálnu vládu. V politike nevynikal rétorickou brilantnosťou, ale schopnosťou konsenzu a pragmatického rozhodovania. Prejavoval sa predovšetkým ako zástanca záujmov hospodárskych kruhov, požadujúcich vysoké ochranné clá. Pokladal ich za vec národného záujmu.
Ešte predtým, než sa postavil do čela krajiny, presadil zákon známy ako McKinley Tariff, ktorý výrazne zvýšil clá na dovoz. Netrvalo dlho a v roku 1891 zvíťazil v guvernérskych voľbách štátu Ohio. Svoj triumf zopakoval i o dva roky neskôr. Ako guvernér dal o sebe niekoľkokrát vedieť. Zaviedol spotrebnú daň pre podniky, zákon na ochranu robotníkov v doprave a obmedzil niektoré podnikateľské praktiky namierené proti prospechu odborov. V období vrcholiacich baníckych štrajkov vyslal v roku 1894 Národnú gardu, aby zabránila ničeniu súkromného majetku a zabránila množstvu pokusov o lynčovanie.
Prezidentské voľby v atmosfére krízy a nástup do úradu
Prezidentské voľby v roku 1896 sa odohrávali v atmosfére hlbokej hospodárskej krízy a spoločenského napätia. USA boli rozdelené medzi priemyselné centrá a agrárne oblasti. McKinley vystupoval ako republikánsky kandidát poriadku, stability a ekonomickej obnovy. Kandidoval s heslom „prosperita pre každého“.
Vo voľbách získal 51,1 % platných hlasov, kým jeho súper (tridsaťšesťročný kongresman z Nebrasky) William Jennings Bryan z Demokratickej strany 47,7 %. McKinleyho víťazstvo symbolizovalo triumf priemyselného kapitalizmu nad radikálnymi reformnými návrhmi.
Do úradu nastúpil v roku 1897 ako 25. prezident USA. Išlo o vôbec historicky prvú inauguráciu zaznamenanú na film. Medzi svoje priority zaradil konsolidáciu ekonomiky. Nástup do funkcie mu uľahčil koniec dlhej hospodárskej krízy a nástup nadchádzajúcej konjunktúry. Zaviedol vysoké ochranné clá, podporoval domácu výrobu a posilňoval postavenie amerického dolára. Aj vďaka prílevu zlata z Kanady a Aljašky vstúpili USA do obdobia hospodárskeho rastu, ktorý zvýšil sebavedomie národa. Prosperita si však vyžiadala daň. Prehlbovali sa sociálne rozdiely, rástla moc korporácií a mnohí robotníci zostávali na okraji systému. McKinley prienik socialistov do odborového hnutia a spontánne akcie nezamestnaných ľudí považoval za rušivé vplyvy. Usiloval sa o to, aby krajina dospela do stavu spoločensko-politického pokoja.
