Každý deň plánujú, ako strávia noc. Tisíce námorníkov sú v Hormuzskom prielive už 95 dní.
Tisíce námorníkov uviazli v Hormuzskom prielive už 95 dní
Desaťtisíce námorníkov sa ocitli v beznádeji, keďže už 95 dní sú uväznení v strategickom Hormuzskom prielive. Mnohí z nich sú vyčerpaní, ako uvádza indický námorník Salman Siddiqui, ktorý hovorí: „A modlíme sa k Bohu, aby nás počas útokov nezasiahli.“ Títo muži, ktorí pred niekoľkými mesiacmi vplávali do prielivu, sa ocitli obklopení mina a bombardovaním zo strany neúspešných pokusov opustiť oblasť.
Izolácia nie je len fyzická, ale aj psychická. Zdá sa, že prostredie kontajnerových lodí a ropných tankerov, ktoré majú priemernú dĺžku 200 metrov, sa stalo akousi väznicou. Bangladéšsky kapitán Shafiqul Islam opisuje situáciu s hlbokým smútením: „Je to, ako keby sme boli uväznení v rybníku.“ Napriek jeho snahe opustiť prieliv sa doteraz nedokázal vymaniť z tejto pasce.
Začiatok krízy a pokusy o mier
Kríza sa začala po tom, čo sa 28. februára uskutočnili útoky zo strany Spojených štátov a Izraela, ktorí zavraždili kľúčových iránskych predstaviteľov, vrátane duchovného vodcu Alího Chámeneího. Po týždňoch napätia došlo k dočasnému prímeriu medzi USA a Iránom 8. apríla, avšak situácia v Hormuzskom prielive zostáva neutešená. Diplomatické úsilie o dosiahnutie trvalej dohody zatiaľ neprinieslo žiadne ovocie.
Psychologické a fyzické vyčerpanie posádok
Námorníci si krátia čas plánovaním, ako prežijú ďalšie noci bez jasného výhľadu na oslobodenie. “Každý deň je like temné dno, kde nevidíme východ,” hovorí vedúci námorník. Mnohí z nich sa snažia bojovať s psychickým stresom, ktorý vyplýva z nepretržitej hrozby konfliktu a neistoty ohľadom ich osudu. Posádky lodí teda zápasia nielen s fyzickými obmedzeniami, ale aj s duševným rozporom, ktorý im spôsobuje beznádejne dlhé čakanie na vyriešenie krízy.
Ďalšie komplikácie a úmrtia medzi námorníkmi
Aj napriek zúfalstvu a vyčerpaniu, námorníci sa snažia udržať pozitívny duch. Avšak obavy o bezprostrednú bezpečnosť pretrvávajú. Odhady naznačujú, že niekoľko ich kolegov už prišlo o život počas nepredvídateľných útokov. Tí, ktorí zostali, sa snažia zachovať si nádej, že situácia sa zlepší a že sa čoskoro dočkájú bezpečného návratu domov.
