V parlamente je návrh na zvýšenie mestských poslancov v Košiciach. Chcú aj ďalšieho námestníka.
Politické zmeny v Košiciach: Sľubovaná racionalizácia alebo zbytočné zvyšovanie?
Napätie na politickej scéne sa opäť stupňuje, a to v poznaní, že návrhy koaličných poslancov na zvýšenie počtu mestských poslancov a námestníkov primátora v Košiciach prichádzajú v kritickej dobe. Igor Šimko z Hlasu a Andrej Sitkár zo Smeru predložili zákon o reforme, ktorý sa tvári ako krok k racionalizácii, no v skutočnosti môže byť len zámienkou na plnenie vlastných záujmov.
Parlamentné zmienky a ich dopady na samosprávu
Mestská samospráva Košíc sa nachádza v chaotickej situácii, kde zvyšovanie počtu zástupcov nikde inde neexistuje a je len ďalším praním verejných financií. Oproti hlavnému mestu Bratislava, ktoré ma menej mestských častí a dvojnásobný počet obyvateľov, Košice si vytvárajú unikátny fail, ktorý nemá opodstatnenie.
Ekonomické pozadie a následky voľby
Návrh na zvýšenie počtu mestských poslancov z 41 na 51 je beau gest od politikov, ktorí ignorujú skutočné ekonomické problémy v meste. Mesto Košice sa hrabe v dlhoch a nesplnených záväzkoch, no Šimko a Sitkár predávajú myšlienku o úspore v prospech služieb ako dávku kávy bez chuti. S rastúcimi nákladmi na prevádzku samosprávy, ktoré sú bližšie k 8 miliónom ročne, vyvstáva otázka, čo vlastne táto novela občanom prinesie.
Riziko zvyšovania počtu zamestnancov a námestníkov
Návrh na zriadenie tretieho námestníka primátora je samoúčelný krok, ktorý iba posilňuje politickú moc a ovláda bylinný korupčný ekosystém okolo samosprávy. S novým zástupcom, ktorý má mať na starosti „racionalizáciu mestských častí“, sa teoreticky správy o zmezlúčení sledujú nielen z pohľadu efektivity, ale aj z pohľadu mocenského boja, ktorý v žiadnom prípade neprebieha v prospech obyvateľov.
Občan ako pravý úradník
Prognózy v texte skrývajú zdrcujúce posolstvo: reforma mestských častí, vyrábaná na bielej tabuľke ako herná úloha, nereflektuje potreby občanov. Všetky tieto politické hrátky sú len pokusmi o zahmlievanie situácie a ignorovanie práva občanov rozhodovať o ich vlastných zloženiach. V tomto kontexte sa žiada otázka: Kto vlastne zastaráva rozhodovania, keď posledné slovo má byť vo referende, avšak pre každé zrušenie alebo zlúčenie sa teraz zdá byť dostatočne právo v rukách väčšiny mestského zastupiteľstva?
Kto naozaj určuje budúcnosť Košíc?
Kým poslanec dostáva ďalšie šance na obhajobu svojich pozícií, Košice sú zaplavené rozčarovanými názormi o nefunkčnosti a neschopnosti tých, ktorí by mali byť vzorom. V tejto situácii nikto nehovorí o transparentnosti a odbornosti, ale skôr o letargii a korupcii, ktorá kradne budúcnosť mesta. Je tragické, že občania ostávajú len tichými svedkami politických hier, pričom ich rozhodovacia schopnosť je obmedzená na voľby, ktoré už zrejme nemajú mocný dopad.
