Zuzana Leová sa rozhodla pokračovať v štúdiu a robí si doktorát
Zuzana Leová si robí doktorát na University of Melbourne
Zuzana Leová študovala ekonometriu a operačný výskum v Prahe a v Amsterdame, kde získala dva magisterské tituly. Po skončení štúdia pracovala približne šesť rokov ako dátová vedkyňa a AI inžinierka. Dnes si robí doktorát na University of Melbourne v Austrálii, kde prepája kvantové počítače, bioinformatiku a výskum rakoviny.
Do Austrálie túžila odísť už ako päťročná, no vtedy ešte netušila, koľko námahy ju táto cesta bude stáť. „Od rodičov som nedostávala žiadne vreckové, takže som si všetko musela platiť sama. To, čo my doma považujeme za normálny život, je v zahraničí vnímané ako extrémna húževnatosť. Sme majstri v zatínaní zubov, čo má síce svoje obrovské výhody, no každá minca má dve strany,“ hovorí.
Cesta cez Prahu a Amsterdam
Pôvodne chcela ísť do Anglicka, no finančná realita ju priviedla z oblakov na zem. Na školné a život v zahraničí nemala rozpočet a dokončiť školu s dlhmi nebol sen, po ktorom túžila. Nemecko jej prišlo ako zaujímavá alternatíva, no na prijatie potrebovala doladiť nemčinu. Otec ju tlačil do Prahy, no ona mala v hlave jasný cieľ – svetovú vedu – a vedela, že na to potrebuje titul z univerzity na západe.
Nakoniec z toho vzišiel kompromis, bakalárske štúdium v Česku a magisterské v Nemecku. Praha bola aspoň na polceste k Humboldtovej univerzite v Berlíne. Počas bakalárskeho štúdia v Prahe však dostala ponuku na prestížny double-master program s univerzitou v Amsterdame. Štúdium samotné trvalo len rok, no v Amsterdame napokon zostala celých sedem rokov.
Prvú prácu v odbore si musela vytvoriť sama. Firma vtedy hľadala hotového magistra na plný úväzok, no ona sa prihlásila ešte bez bakalárskeho titulu a s tým, že môže pracovať len na polovičný úväzok. Namiesto odmietnutia ich jej priebojnosť presvedčila natoľko, že kvôli nej vytvorili špeciálne pracovné miesto.
Prečo práve Melbourne
Všetci si pri Austrálii predstavia Sydney, pláže a oceán, no ju to tam neťahalo. Rozhodla sa pre Melbourne, multikultúrne mesto so špičkovým jedlom a kávou, ktoré jej po prečítaní všetkých dostupných informácií pripomenulo austrálsky New York. Keď sa neskôr cez prácu v IBM dozvedela, že University of Melbourne spolupracuje s IBM a má vlastný Quantum Hub, brala to ako jasné znamenie.
Školné 45- až 55-tisíc dolárov ročne
Ako zahraničná študentka si bez štipendia musí platiť školné, ktoré je na doktorandskom štúdiu približne 45- až 55-tisíc dolárov ročne. Kým mnohé krajiny, napríklad Čína či štáty juhovýchodnej Ázie, majú s Austráliou špeciálne dohody a svojim študentom tieto štipendiá pokrývajú, Slovensko ani Česko nič podobné nemajú. „Zrazu stojíš na štartovacej čiare bez takejto štátnej opory a vieš, že ak sa tam chceš dostať, musíš si to vybojovať v globálnej konkurencii sama,“ približuje.
Prvých profesorov, ktorým napísala, viacerí ignorovali. Zmenila taktiku, našla doktoranda s podobným profilom, kúpila si letenky do Melbourne a na univerzite sa osobne stretli. Ten ju predstavil viacerým profesorom a našla si školiteľa. Potvrdzujúci e-mail o štipendiu mal prísť do troch dní, z pôvodných troch dní sa stal polrok. Zlom prišel tesne pred Vianocami, keď jej druhá školiteľka oznámila, že medzičasom získala grant a štipendium jej poskytne priamo zo svojho fondu pre kvantovú biotechnológiu.
Húževnatosť aj daň, ktorú si vybrala
V Austrálii sa jej potvrdilo, že ľudia z východnej Európy si všetko musia poctivo odmakať a nič nedostávajú na striebornom podnose. Zároveň jej však tento drive cestu miestami komplikuje – v uvoľnenej austrálskej kultúre pôsobí ako riadená strela a jej priamosť sa niekedy vníma negatívne. Vplyv mala aj rodina: otec prišiel z Vietnamu, vyštudoval právo v slovenčine a skončil ako najlepší v ročníku, mama vyštudovala laboratórnu chémiu a od detstva s ňou robila zábavné pokusy.
Počas covidu vyhorela. Hneď pri prvých príznakoch vyhľadala pomoc, začala chodiť k psychológovi a pracovať na mentálnom zdraví. Študentské roky si však podľa vlastných slov užila naplno – veľa cestovala, chodila na koncerty a festivaly, športovala a spoznávala ľudí z celého sveta. Na všetko si pritom zarobila sama. „Odjakživa razím heslo work hard, play hard, pretože život má zmysel vtedy, keď ho žiješ naplno,“ uzatvára.


