Francúzske autorky: Literárne poroty sú kamarátšaft, takto si na seba nikdy nezarobíme

Francúzske autorky: Literárne poroty sú kamarátšaft, takto si na seba nikdy nezarobíme

Francúzske spisovateľky kritizujú zloženie literárnych porôt

Paríž – Keď sa ukazovalo, že najprestížnejšiu literárnu cenu vo Francúzsku, Prix Goncourt, ovládajú samí muži, redaktorky časopisu La vie heureuse sa to podujali vyvážiť. Tak vznikla cena Prix Femina. Stalo sa to na začiatku minulého storočia. Ako pribúdali knihy a ich čitatelia, pribúdali aj ďalšie ceny. Dnes sa za udalosť považuje aj vyhlásenie cien Renaudot, Médicis a Ceny Francúzskej akadémie.

S výsledkami týchto cien za tento rok však francúzske spisovateľky opäť nie sú spokojné. Všetky ocenenia získali muži, vrátane ceny Prix Femina. „Keby sa to stalo pred pätnástimi rokmi, dobre. No dnes je to šokujúce,“ uviedli. Svoj hnev prejavili verejne, dvesto spisovateliek sa podpísalo pod článok, ktorý zverejnil denník Libération. Medzi signatárkami sú Anne Godard, Virginie Despentes či držiteľka Nobelovej ceny za literatúru Annie Ernaux.

„Toto nevyjadruje pestrosť trhu,“ hovoria spisovateľky s obavou, že ich chcú zneviditeľniť. Za nemalú škodu považujú aj to, že sa nikdy nedočkajú materiálnej stability, akú majú spisovatelia, ak budú takto ignorované. Pripomínajú, že práve Prix Goncourt vznikla preto, aby spisovateľovi alebo spisovateľke pomohla presadiť sa, nie preto, aby im pozíciu upevnila.

V relácii spravodajského kanála verejnoprávnej francúzskej televízie France Info odznelo, že poroty tento rok rezignovali aj na originalitu štýlu, aj na silu témy. Najviac na to vraj doplatil román Nous aussi (My tiež), v ktorom Anne Godard píše o inceste.

Okolo covidu sa pritom situácia zdala byť pre spisovateľky veľmi priaznivá. V rokoch 2021, 2022 a 2025 získali tri z piatich spomínaných cien, v roku 2024 dokonca štyri. Oveľa viac ako v minulosti boli zastúpené aj v shortlistoch. Nemalú robotu podľa dostupných informácií robí aj dramaturgické vedenie literárnej relácie La Grande librairie, ktorá sa na kanáli France 5 vysiela každú stredu. Medzi mužmi a ženami je v nej podľa dostupných informácií prirodzená rovnováha. Aj vďaka tomuto programu sú niektoré autorky osobnosťami francúzskej spoločnosti, čo platí pre Delphine de Vigan či Belgičanku Amélie Nothomb.

To, čo sa stalo tento rok, považujú signatárky článku v Libération za regres. Nesúhlasia s tým, že by tohtoročné výsledky mohli byť len výsledkom náhody. Problémom je podľa nich zloženie porôt. Napríklad priemerný vek porotcov Goncourtovej ceny je 73 rokov. Kedysi bola horná hranica stanovená na osemdesiat rokov, v roku 2008 ju posunuli na osemdesiatpäť, píše týždenník Livres Hebdo.

„Všetci majú rovnaký vek, všetci sa kamarátia, lebo pochádzajú z rovnakého prostredia a majú rovnaký vkus,“ povedala pre France Inter literárna kritička Léa Bory, zakladateľka podcastu Torchon. Navyše podľa nej sledujú iba to, čo vydávajú najväčšie podnikateľské domy.

Na výčitku, že nechcú medzi seba pustiť nikoho iného, reagovala porotkyňa Camille Laurens s argumentom, že to pred časom skúsili, no neuspeli. Oslovili päť spisovateliek, päť im povedalo nie. Nechuť vstupovať do poroty je pochopiteľná, kto v nej je, stratí možnosť o cenu súťažiť.

Podobnej kritike bola pred niekoľkými rokmi vystavená americká filmová akadémia rozhodujúca o Oscaroch. Aj v nej boli najmä starší a bieli muži, čo mohlo celé roky spôsobovať, že filmoví umelci z iných etník si na cenu siahli iba málokedy. Len čo akadémia svoje zloženie rozšírila aj spestrila, pestrejší sú aj oscaroví víťazi.

Čo však pomohlo v USA, nemusí pomôcť vo Francúzsku. Spisovateľky sa sťažovali, že ani Prix Femina im tento rok nepatrí. Pritom v jej stanovách je už od roku 1905 napísané, že v jej porote môžu byť len ženy. Spolu dvanásť. A tak to bolo aj tento rok.

Víťazi literárnych cien vo Francúzsku 2026

Prix Goncourt: L’Inconnue du quai de Javel, Philippe Jaenada. Prix Renaudot: Le Palais, François-Henri Désérable. Prix Médicis: Dans les grandes lignes, Philippe Vasset. Prix Femina: La solitude des professeurs est infinie, Yannick Haenel. Grand prix Francúzskej akadémie: Le Rappel des oiseaux, Sébastien Lapaque.