Skalnatá chata je na prenájom, prevádzkovateľ tvrdí, že od majiteľa nikdy nič nepýtali

Ďalšiu chatu vo Vysokých Tatrách núkajú na prenájom. Záujemcovia dostali len pár dní

Vo Vysokých Tatrách sa rozhoduje o budúcnosti Skalnatej chaty. Nájomcu pre ňu hľadá Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá podmienky prenájmu nastavila veľmi prísne a špecificky.

Verejnosť v uplynulých mesiacoch vo veľkom riešila zmenu nájomcov chát vo Vysokých Tatrách. Kontroverzie sprevádzali výmenu na Téryho chate aj Chate pod Rysmi. Na rozdiel od týchto dvoch objektov je majiteľom Skalnatej chaty iné zoskupenie.

Tradičná zastávka

Skalnatá chata patrí medzi tradičné tatranské vysokohorské zastávky. Jej príbeh sa začal písať ešte v roku 1841, keď v lokalite vznikol obmurovaný priestor pod previsnutou skalou. Ten slúžil ako nocľah pre turistov smerujúcich na Lomnický štít.

Okolo roku 1915 boli provizórne priestory prestavané na útulňu pre 20 až 25 ľudí. O približne dve desaťročia útulňu prevzal Klub československých turistov. Následne ju mali na starosti viacerí chatári.

Chata bola známa pod menom Kaverna a slúžila zhruba do sedemdesiatych rokov minulého storočia. Najprv sa využívala ako sklad, potom už nemala žiadne využitie. Následne pustla a zostala opustená.

O jej navrátenie na mapu sa postaral Ladislav Kulanga, ktorý mal skúsenosti s prevádzkou Zamkovského chaty. Pri Skalnatej chate však musel prakticky začať od nuly, keďže pripomínala zrúcaninu. Do prevádzky ju vrátili niekedy okolo roku 1996.

Kulanga patril medzi tatranské legendy. Získal aj prezývku „kráľ tatranských nosičov“, keďže prekonal viacero rekordov vo vynáške na jednotlivé chaty.

Výmena prevádzkovateľov

Chatu spravoval do roku 2020, keď zomrel na následky zranení, ktoré utrpel pri páde počas vynášky práve na Skalnatú chatu. V tom čase mal 71 rokov. Správu chaty prevzal jeho syn Pavol.

Ten v uplynulých rokoch uskutočnil veľkú rekonštrukciu. Pre magazín Téma hovoril o úplnej prerábke. „Vrátane opravy čistiarne odpadových vôd, potrubí, vybudovania ústredného kúrenia s elektrickým kotlom, sprchy s horúcou vodou, robili sme nanovo elektrinu,“ opisoval zmeny Pavol Kulanga.

„Pol roka sme odpad dvaja nosili k lanovke, ktorou sme ho zvážali dolu. Psychicky to bolo zložité, lebo sme stále videli len kopu bordelu a žiaden posun, ale podarilo sa. Z otcovej izby sme urobili izbu s ôsmimi lôžkami a k tomu ešte jednu štvorlôžkovú,“ spomínal.

Dnes chata môže získať nového nájomcu.