Harvard si vyberá študentov podľa charakteru, nie len výkonu

Víkendový výber: Na Harvard vyberajú dobrých a milých ľudí

Víkendový výber prináša pravidelnú dávku čítania. Patrí k nemu aj príbeh Michaely Koščovej, ktorú štúdium v zahraničí lákalo už od strednej školy. Vďaka európskym programom Comenius a Erasmus, ako aj možnostiam Karlovej univerzity strávila po jednom semestri v Luxemburgu, Barcelone a New Orleans. Tieto skúsenosti ju utvrdili v presvedčení, že aj v magisterskom štúdiu chce pokračovať v zahraničí.

Spoločnosť, v ktorej dnes pracuje, podporuje svojich zamestnancov v získavaní skúseností aj mimo každodennej práce. Môže ísť o medzinárodnú rotáciu, stáž v inej firme či štúdium MBA. Michaela sa rozhodla pre poslednú možnosť a zamierila na Harvard Business School. Štúdium na tejto prestížnej škole si vyžaduje veľa čítania, premýšľania a dôkladnú prípravu na každú hodinu. Zároveň sa tam podľa nej neustále deje toľko zaujímavých vecí, že by človek najradšej bol na troch či štyroch miestach naraz.

Väčšina cicavcov nepreferuje pri jedle spoločnosť. Mačkovité aj psovité šelmy si korisť strážia a na vyrušenie reagujú veľmi bojovne. Naši najbližší príbuzní, primáty, berú jedlo ako neustálu súťaž. Ľudia však odjakživa jedávajú spolu. Za spoločným stolom dnes nekolujú len taniere, stáva sa pozvánkou na rozhovor, zdieľanie zážitkov a budovanie vzťahov.

Zdieľanie jedla s inými osobami a sociálne interakcie, ktoré pri spoločnom stravovaní vznikajú, sú podľa francúzskeho sociológa a antropológa Clauda Fischlera významnou súčasťou kvalitne prežívaného života. Hoci je prijímanie potravy našou základnou biologickou potrebou, Fischler kladie na rovnakú pozíciu aj jej spoločenskú funkciu. Jedlo nefunguje len ako palivo pre telo, pomáha nám komunikovať, vyjadriť blízkosť či ostať v spojení. Aj preto nám môže človek jediaci osamote podvedome pripadať zvláštne. V mnohých tradičných kultúrach to bolo dokonca považované za tabu.

Správa o stave planéty spred dvoch rokov varovala, že ľudstvo má poslednú šancu zastaviť masívnu devastáciu prírody na celej zemeguli. Tá tohtoročná nesie iné posolstvo. Je nečakane pozitívne. Devastáciu nepopiera, no ničenie prírody môžeme zastaviť. Živočíšne druhy miznú stonásobne rýchlejšie, no slony, tigre aj korytnačky dokazujú, že nádej ešte existuje.

Česká režisérka Pepa Lubojacki má od 9. marca 2013 zvonenie telefónu v tichom móde. Zvuku prichádzajúceho hovoru sa bojí. V ten deň jej zavolali, aby jej oznámili správu, že jej otec zomrel. Predávkoval sa. Desí ju predstava, že jej niekto podá rovnakú správu, tentoraz o jej bratovi Davidovi. Aj on kedysi fetoval, teraz pije tak veľmi, že prišiel o priateľov, o prácu aj o bývanie. V dokumentárnom filme Keby sa holuby premenili na zlato odkryla ich vzťah.

Slovenské národné povstanie sa nezačalo najlepšie a nezačína sa tak ani film Generál Golian. Povstalci nemali čas pripraviť sa, Nemci sa o ich plánoch dozvedeli skôr. Verejnosť, aj tá odborná, sa zhoduje, že Ján Golian nikdy nemal toľko pozornosti a úcty, koľko by si zaslúžil, preto aj tento film nakrútili.

V laboratóriu, kde sa prijímajú vzorky, sa vzduchom nesie typická aróma formaldehydu. Nové vzorky ľudského tkaniva plávajú v tejto tekutine v malých plastových nádobkách s tyrkysovými vrchnákmi. Do laboratórií Medicyt prichádza denne niekoľko desiatok podobných vzoriek, odosielajú ich lekári z nemocníc aj ambulancií v širokom okolí. Každý kúsok tkaniva v sebe ukrýva zásadnú odpoveď pre pacienta aj jeho lekára. Aj do tejto oblasti laboratórnej diagnostiky už vstupujú moderné technológie.

Kaviarne na Slovensku sa predbiehajú v tom, kto príde s originálnejším konceptom a interiérovým dizajnom. Prerábky však nie sú lacné – väčšinu majiteľov vyšli na viac než 15-tisíc eur. Interiér si nechali navrhnúť uznávanými architektonickými štúdiami, ako napríklad Grau architects, UNG Architekti či Architekti zerozero. Niektoré už majú na konte aj prestížnu architektonickú cenu CE ZA AR, ktorú každý rok udeľuje Slovenská komora architektov.

Aj keď si niektorí ľudia pomýlili oficiálne portréty Nobelových laureátov s umelou inteligenciou, všetky portréty víťazov Nobelových cien sú maľované rukou umelca Niklasa Elmeheda. Používa pri tom iba čiernu akrylovú farbu a zlatú fóliu. Podľa neho majú portréty signalizovať mimoriadne správy, preto používa hrubé čierne línie, ktoré kontrastujú s bielym pozadím. Zlatá farba oslavuje prestíž a exkluzivitu.

Trend winter arc sa na sieťach objavuje vždy na jeseň už niekoľko rokov. V princípe ide o výzvu využiť studené mesiace na osobnú premenu. Ľudia sa zaväzujú, že na jar sa objavia ako úplne noví. Podobné výzvy prekvitajú na sieťach v rôznych ročných obdobiach pod rôznymi názvami.