Trump chce finančne ochromiť haagsky tribunál. EÚ hrozí odvetou
Trump chce finančne ochromiť haagsky tribunál, ktorý vydal zatykače na Putina aj Netanjahua. EÚ hrozí odvetou
Spojené štáty uvalili odvetné sankcie nielen na jednotlivých sudcov a prokurátorov, ale najnovšie na Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu ako na celú inštitúciu. Washington reaguje na kroky haagskych sudcov, ktorí vyšetrujú podozrenia z vojnových zločinov v Pásme Gazy a vydali zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua aj ruského prezidenta Vladimira Putina.
Súd v Haagu funguje ako posledná inštancia medzinárodnej spravodlivosti. Stíha jednotlivcov vrátane hláv štátov a vojenských veliteľov za vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti. Jeho autoritu uznáva vyše 120 krajín sveta. Spojené štáty, Rusko, Čína či Izrael medzi jeho členov nepatria a jeho jurisdikciu odmietajú.
Nariadenie Washingtonu prišlo v piatok 9. októbra 2026, pár hodín po tom, čo bývalá sudkyňa ICC Navi Pillayová získala Nobelovu cenu za mier za správu OSN, podľa ktorej Izrael pácha v Gaze genocídu. Rozhodnutie Nobelovho výboru vyvolalo v Bielom dome hnev. Americký prezident Donald Trump dlhodobo neskrýva ambície toto ocenenie získať.
Európska únia sa okamžite postavila za haagsky súd a americké sankcie odmietla. Európska komisia začala pripravovať odvetné kroky. Na žiadosť Holandska spúšťa aktiváciu takzvaného blokovacieho mechanizmu (Blocking Statute), ktorý zakazuje európskym bankám, poisťovniam a technologickým firmám plniť sankčné príkazy USA. Legislatívny štít dáva poškodeným sudcom aj firmám právo vymáhať finančnú náhradu na európskych súdoch a justičným orgánom nariaďuje ignorovať pokuty či rozsudky vydané úradmi v USA.
Vedenie súdu v Haagu poukazuje, že Brusel zareagoval neskoro. „Únia má nástroje na ochranu osôb a firiem na európskom území, preto sme prekvapení, že ich doteraz neaktivovala,“ uviedol pre denník Corriere della Sera podpredseda ICC Rosario Aitala.
Brusel má k dispozícii šesťmesačné prechodné obdobie, ktoré Washington stanovil pred plným spustením sankcií. EÚ chce tento čas využiť na vyjednávanie s americkou administratívou a presvedčiť ju, aby rozhodnutie zrušila alebo udelila výnimky.
Zavedenie sankcií odhalilo hlbší problém – závislosť Európy od amerických technologických a finančných firiem. Keďže giganty ako Visa, Mastercard, Google, Apple či Amazon sídlia v USA, musia sa pod hrozbou vysokých pokút riadiť sankčnými zoznamami amerického úradu OFAC. Európski sudcovia tak priamo na území EÚ stratili zo dňa na deň prístup k bankovým účtom, platobným kartám, mobilným aplikáciám či zdravotnému poisteniu. Nemôžu si cez internet zarezervovať hotel ani letenku.
Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio oznámil uvalenie sankcií na celú inštitúciu ICC podľa výkonného nariadenia 14203. „Buď ICC ukončí svoje hrozby, alebo my ukončíme ICC. Odrežeme tento súd od zdrojov a znefunkčníme jeho schopnosť konať voči nám a našim spojencom,“ uviedol.
Na volebnom mítingu v Syracuse v štáte New York Trump spochybnil laureátku aj výbor. Pillayovú označil za „neznámu osobu, o ktorej nikto nikdy nepočul“. Rozhodnutie nazval „nevymazateľnou škvrnou pre Nórsko“ a dodal, že Nobelova cena za mier je odteraz zdiskreditovaná.
Kým lídri EÚ a generálny tajomník OSN António Guterres postup USA odsúdili, izraelský premiér Benjamin Netanjahu sankcie privítal. Na sieti X vyhlásil, že ICC nie je súd, ale politický orgán ohrozujúci zákonodarné demokracie a národnú suverenitu.
Úrad OFAC zaradil dotknutých sudcov aj inštitúciu ICC na zoznam schválených osôb (SDN). Platobné siete Visa, Mastercard a American Express blokujú kartové operácie. Európske banky rušia účty, zamietajú prevody platov a zmrazujú zostatky. Poisťovne vypovedajú zmluvy o zdravotnom, úrazovom či majetkovom poistení. Blokujú sa účty Google, Apple a Microsoft, smartfóny prestávajú fungovať. Rezervačné systémy ako Booking.com, Expedia či Amadeus zamietajú rezervácie leteniek a hotelov. Zariadenia internetu vecí prepojené na americké cloudové servery prerušujú prevádzku.
Podľa podpredsedu ICC Aitalu sankcie paralyzujú fungovanie súdu a so sudcami zaobchádzajú ako s teroristami. „Boli nám zrušené kreditné karty, banky rušia účty, poisťovne odmietajú preplácať zdravotné náklady a väčšina aplikácií v telefóne nefunguje. Kolegovi dokonca hlasová asistentka Alexa prestala odpovedať,“ dodáva.
Aktivácia blokovacieho mechanizmu stavia európske banky do bezvýchodiskovej situácie. Pri neuposlúchnutí USA im Washington hrozí odstrihnutím od dolárového systému a vysokými pokutami, pri neuposlúchnutí EÚ čelia sankciám z Bruselu. Pre domy ako ING či BNP Paribas je strata prístupu k doláru likvidačná, preto uprednostňujú rešpektovanie sankcií USA.
Neschopnosť blokovacieho mechanizmu ochrániť európske subjekty otvára v Bruseli otázku technologickej a finančnej nezávislosti. EÚ urýchľuje schvaľovanie legislatívy na výstavbu vlastných dátových centier a polovodičových kapacít. Kauza zvyšuje tlak na spustenie nezávislého európskeho platobného systému a digitálneho eura.
