Psychológ Madro: V Staškove učiteľky a riaditeľka preukázali veľa hrdinstva a odvahy

Psychológ Madro: V Staškove sa ukázalo veľa hrdinstva a odvahy od učiteliek a riaditeľky

Potrebujeme sa zomknúť a začať sa správať inak, hovorí riaditeľ IPčka Marek Madro, ktorý pomáha ako psychológ priamo v škole v Staškove po tragickom útoku. Ten má už dve obete.

„Vykonalo sa tam naozaj veľa hrdinských činov a prejavov odvahy. V tej obrovskej bolesti je toto to, na čo sa treba zamerať a na čo treba myslieť. Bolo tam veľa lásky a profesionality,“ uviedol Madro.

Podľa jeho slov sa v Staškove stala hrozná tragédia, s ktorou sa musia vyrovnať najmä blízki. Tí, ktorí to tam zažili, prežívajú niečo, čo si nikto z nás nedokáže predstaviť a čo nikto z nás nechce zažiť.

„Potrebujeme sa všetci zomknúť a začať sa správať inak. To je podľa mňa to hlavné,“ dodal.

Zdôraznil, že je potrebná dostupná pomoc pre mladých. Niektorí dnes volajú o pomoc spôsobmi, ktoré sú ohrozujúce pre iných, ale zároveň je to jazyk, ktorým komunikujú v uzavretých komunitách, na streamovacích službách a na internete.

„Potrebujeme zachytiť varovné signály skôr, než sa situácia vyhrotí do násilia. Násilie nesmieme podporovať ani verbálne. Je úplne prirodzené, že hľadáme odpovede na otázky, ako a prečo sa to stalo. Citlivé však je na chvíľu ustúpiť a s týmito otázkami počkať,“ povedal.

Riaditeľke školy sa podarilo vstúpiť do situácie, keď bol útočník v amoku. Odviedla ho do riaditeľne, tam sa s ním zatvorila a podarilo sa jej ho upokojiť.

„Keďže mám možnosť rozprávať sa s pani riaditeľkou, nechcem úplne hovoriť o tom, čo prežíva. Ona to považovala za úplnú samozrejmosť. Možno spomeniem len to, že bola vytrénovaná a dúfala, že nikdy nebude musieť používať manuály na krízový manažment a krízovú komunikáciu. Hovorí, že jej v tej chvíli napadalo všetko, čo má urobiť, a sama nevie, kde sa to v nej vzalo,“ opísal Madro.

Myslí si, že riaditeľka je jednou z hrdiniek toho dňa. Rovnako aj pani učiteľka, ktorá sa stala obeťou, a druhá pani učiteľka, ktorá je zranená.

Na otázku, či je správne cítiť súcit aj s páchateľom, odpovedal, že súcit je úplne v poriadku. „Nevieme sami sebe prikázať, čo máme cítiť, ani určiť, ku komu sa náš pocit bude viať. Je to veľmi ľudské, prirodzené a normálne,“ uviedol.

Za dôležitejšie však považuje hovoriť o obetiach a o tom, čo je podstatné pre zomknutie a upokojenie situácie.

„Minimálne v týchto hodinách a dňoch by sme mali na chvíľu ustúpiť. Poodstúpiť od toho, uvedomiť si svoje emócie a reflektovať ich. Je úplne normálne hnevať sa. Je normálne mať strach. V takýchto chvíľach je normálne cítiť súcit a ľútosť,“ povedal.

Podľa jeho slov je jazyk, ktorým dnes mladí ľudia komunikujú svoje potreby, úplne iný než ten, na ktorý sú psychológovia zvyknutí. Platí to najmä pre mladých ľudí z uzavretých komunít.

„Myslím tým jazyk sociálnych sietí a komunít, ktoré vyzývajú na násilie. Aj v tom môže byť volanie o pomoc. Niekde za tým je frustrácia a pocit, že sa v živote pokazilo príliš veľa vecí. Potom nájdete veľmi jednoduché odpovede, ktoré vám niekto ponúkne a ktoré zapadnú do vášho príbehu,“ vysvetlil.

Upozornil, že trinásročný chlapec nedokáže vyhodnocovať všetko, čo reálne robí, ani všetky dôsledky svojho konania. Jeho mozog na to ešte nie je dostatočne vyvinutý.

Madro uviedol, že posledné dva roky sa tejto téme s kolegami intenzívne venujú. Pred desiatimi rokmi vyzerali ľudia v radikalizovaných skupinách úplne inak. Ich príslušnosť sa dala na prvý pohľad spozorovať podľa prejavu, tetovania, účesu alebo oblečenia.

„Dnes hovoríme o mladých ľuďoch z prvej lavice. Sú nadpriemerne inteligentní a plynulo hovoria niekoľkými jazykmi. Sú to ľudia, na ktorých sme hrdí, no zároveň môžu byť vo svojom vnútri veľmi zranení, nepochopení a nevypočutí. Všimnúť si nové signály a naučiť sa rozumieť novému jazyku je niečo, čo sa podľa mňa musíme ako odborníci na Slovensku naučiť,“ povedal.

Na otázku, čo treba brať vážne a ktoré signály ukazujú, že už nejde len o výstrelok, odpovedal, že pre neho je hranicou násilie.

„Dnes mladí ľudia komunikujú na sociálnych sieťach cez meme obrázky, krátke videá a symboly, ktoré verejnosť nepozná. Sú to špecifické znaky, ktoré odkazujú na rovnaké princípy, napríklad pri pravicovom extrémizme,“ uviedol.

Je mimoriadne dôležité, aby učiteľ, školský psychológ alebo školský podporný tím, ktorý sa stretne s takýmto obsahom a vyvolá v ňom obavy, mal istotu, že sa má na koho obrátiť. Nemusí situáciu vyhodnocovať sám.

Zahraničné krajiny, ktoré majú s takýmito tragédiami viac skúseností, odporúčajú nenechávať vyhodnocovanie na jednotlivcovi. Odporúčajú vytvoriť expertný multidisciplinárny tím, ktorý sa na príbeh človeka pozrie z rôznych strán a skúma, čo o ňom vieme a čo sa mohlo pokaziť.

„Cieľom takého nástroja nie je represia, ale vytvorenie siete pomoci pre mladého človeka, ktorý sa snaží volať o pomoc. Ak sa však človek mobilizuje k násiliu a posúva sa k násilnému konaniu, nastáva chvíľa, keď potrebujeme zásah zvonka. Ak ide o konanie, ktoré môže byť trestné, treba okamžite kontaktovať políciu,“ uzavrel Madro.