Kravy vyhladované utiekli do záhrad. Farmári urobili niečo, čo ešte nikdy predtým
Na lúkach zostali len suché trsy trávy, zvieratá od hladu utekali z ohrád do súkromných záhrad a ovocných sadov. V Poľnohospodárskom družstve v Pruskom museli pristúpiť k opatreniu, aké doposiaľ nikdy nebolo potrebné. Zhruba 1300-kusové stádo hovädzieho dobytka museli na zimu ustajniť už začiatkom septembra.
Extrémne suché leto a kritický stav pôdy
„Robím tu skoro štyridsať rokov a bežne sme mávali zvieratá vonku až takmer do konca novembra,“ spomína Ján Kopšo, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Pruskom. Zvieratá dnes musia dokrmovať zásobami určenými na zimu, aj tých je však v sýpkach nedostatok. Môže za to deficit životne dôležitej vody.
„Kedysi sme odvodňovali pôdu, aby sme na ňu mohli na jar vstúpiť, pracovať na nej a obrábať ju. Teraz máme problém dostať do nej vodu a aby sa v nej aj udržala,“ dodal Kopšo.
Krajina je rozdrobená, Slovensko zaostáva
Kým krajiny ako Taliansko už roky úspešne fungujú na prepracovaných zavlažovacích kanáloch, Slovensko v legislatíve aj infraštruktúre výrazne zaostáva. Vybudovanie funkčnej závlahy predstavuje miliónové investície. V praxi je však takmer nemožné presadiť projekt, ktorý má viesť cez stovky súkromných parciel s rôznymi vlastníkmi.
„Nemôžeme robiť vodozádržné opatrenia na cudzom pozemku. Závlaha môže ísť cez päťsto parciel a na tridsiatich bude nejaký antifarmár, ktorý povie, že ju tam neumožní využívať. V tomto by musel štát spraviť poriadok,“ zdôrazňuje Ján Kopšo.
Kravský hnoj ako prirodzená ochrana pôdy
V družstve stavajú na overenú prax. „Naša výhoda je, že máme veľa maštaľného hnoja. Dlhodobo každú jeseň vyhnojíme minimálne 40 percent ornej pôdy a dodávame do nej veľa humusu. Vyšší obsah humusu o jediné percento dokáže udržať rastlinu v kondícii až o dva týždne dlhšie oproti inej pôde,“ vysvetľuje predseda družstva.
Organická hmota funguje ako špongia, ktorá dokáže nasať aj malé množstvo zrážok a udržať ho v koreňovom systéme. „Naša kukurica nechce stratiť vlhkosť, lebo máme dobre nahnojenú pôdu. Príroda nám pomáha v tom, že rastliny dokážu lepšie vzdorovať suchu,“ dodáva Kopšo s tým, že kravský hnoj síce prekáža ľuďom v okolí polí, ktorí sa sťažujú na nepríjemný zápach, no kto nechce byť hladný, znesie aj to.
