Ústavný súd sa obrátil na Európsky súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
Ústavný súd sa obrátil na Európsky súdny dvor pre manželstvá osôb rovnakého pohlavia
Ústavný súd Slovenskej republiky sa obrátil na Súdny dvor Európskej únie so závažnou prejudiciálnou otázkou. Týka sa manželstiev osôb rovnakého pohlavia a spôsobu, akým slovenské právo posudzuje stratu štátneho občianstva v takýchto prípadoch. Dňa 1. júla 2026 sa druhý senát Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí rozhodol prerušiť konanie a predložiť návrh podľa Zmluvy o fungovaní EÚ.
Prejudiciálna otázka znie: „Má sa článok 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan EÚ stráca štátne občianstvo, ak uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v krajine, ktorá nie je členským štátom EÚ, z dôvodu nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle?“ Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol predložený Súdnemu dvoru EÚ 12. augusta 2026.
Prípad sťažovateľa a problém so slovenským právom
Sťažovateľ, ktorý sa narodil na Slovensku a aktuálne žije a pracuje v Londýne, uzavrel manželstvo so svojím dlhoročným partnerom vo Veľkej Británii. Po zosobášení sa stal naturalizovaným občanom Veľkej Británie, čo oznámil aj Veľvyslanectvu Slovenskej republiky v Londýne. Prihlásil sa, že nestráca a ani nechce stratiť slovenské štátne občianstvo, avšak obdržal oznámenie o jeho strate spolu s výzvou na odovzdanie dokladov totožnosti.
Dôležité je, že slovenský právny poriadok priznáva výnimku pre stratu štátneho občianstva len v prípade, ak občan nadobudne cudzie štátne občianstvo prostredníctvom manželstva. V prípade sťažovateľa však táto výnimka nebola aplikovaná, pretože jeho manželstvo, uzavreté podľa britského práva, slovenské právo neuznáva.
Precedens pre posudzovanie právnych otázok
Ústavný súd zdôrazňuje, že podstatou prípadu je, či Ministerstvo vnútra mohlo aplikovať právny následok straty štátneho občianstva bez posúdenia špecifických okolností, ako sú rovnosť a dôvody nadobudnutia cudzieho občianstva či povaha manželstva podľa zahraničného práva. Dôsledky straty slovenského štátneho občianstva na postavenie občana EÚ sú taktiež predmetom analýzy.
Ústavný súd predložil otázku priamej aplikácie práva EÚ, pričom uplatňuje zásadu, že ak vnútroštátny súd nemá prípustné opravné prostriedky, má povinnosť sa obrátiť na Súdny dvor EÚ v prípade nejasností alebo sporov o výklade práva EÚ. Takéto opatrenie má zabezpečiť jednotnosť a správnosť právneho poriadku v rámci EÚ.
Záver
Celý tento proces ukazuje na zložitosti, ktoré vznikajú pri prepojení národného právneho poriadku so zmluvami a predpismi Európskej únie, najmä pokiaľ ide o manželské a rodinné práva osôb rovnakého pohlavia. Očakáva sa, že odpoveď Súdneho dvora EÚ prinesie akúsi právnu jasnosť a možno aj zmeny v praxi slovenského právneho systému.
