Referendum by dnes zvrátilo Brexit. Prieskum odhalil generačnú zmenu.

Reakcia na desaťročie po Brexite: Briti sa odvolávajú na referendum

Keď britská verejnosť v júni 2016 rozhodovala o vystúpení z Európskej únie, väčšina voliči, podporujúc odchod, ani na chvíľu nezaváhala. Vtedajší premiér David Cameron, ktorý referendum vypísal, čelil silnému presvedčeniu voličov, že vystúpenie prinesie Prosperitu a nezávislosť. V súčasnosti sa však tento pohľad zásadne mení – podľa prieskumu Ipsos pre King’s College London z mája 2026 iba 43 percent Britov považuje rozhodnutie o odchode za správne, zatiaľ čo v rámci referenda tomu verilo 66 percent.

Nový prieskum ukazuje, že 38 percent opýtaných dnes pokladá Brexit za chybu. Toto prehodnotenie sa stalo zjavné aj v najnovšej debatä o možnosti vypísania nového referenda. Väčšina Britov – 48 percent – by podporila nové hlasovanie do piatich rokov, avšak 27 percent je proti. Napriek týmto zmenám ostáva aj naďalej nejasné, akým smerom sa verejná mienka bude vyvíjať v rokovaniach o obnovenej podpore členstva v EÚ.

Brexit a jeho dopady: Nový pohľad na ekonomiku

Podľa prieskumov sa viac ako polovica Britov obáva, že Brexit mal negatívne dopady na ich ekonomiku. Počas posledných desiatich rokov sa podiel tých, ktorí vnímajú situáciu ako horšiu, zvýšil z 28 percent v roku 2021 na 48 percent v súčasnosti. Odpovede na otázku, ako vplýva Brexit na imigráciu, ukazujú podobný trend, kedy 52 percent opýtaných uviedlo, že situácia sa zhoršila.

Ekonomická bilancia po desaťročnej existencii Brexitu nie je ružová. Ekonóm Jonathan Portes z King’s College London označuje situáciu za kumulatívny kolaps, pri ktorom došlo k poklesu obchodovania a investícií. Úrad pre zodpovednosť za verejné financie (OBR) odhaduje dlhodobý pokles produktivity britskej ekonomiky o štyri percentá. To viedlo k poklesu vývozu tovaru o 10 až 15 percent, pričom menšie spoločnosti čelili výraznejším problémom v dôsledku administratívnych a regulačných požiadaviek.

Generačný obrat: Mladí Briti si želajú návrat do EÚ

Najvýraznejší posun v názoroch je však pozorovateľný medzi mladými Britmi. Dve tretiny mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov by dnes hlasovali za opätovný návrat do EÚ, zatiaľ čo medzi ľuďmi nad 65 rokov prevažuje podpora zotrvania mimo EÚ. Tento generačný obrat naznačuje, že tábory odporcov členstva sa oslabujú bez potreby investovať do masívnych politických kampaní.

Zároveň sa zmenili aj názory pôvodných voličov Leave, keď len 72 percent z nich by opäť hlasovalo rovnako. Tí, ktorí v referende nehlasovali, dnes podporujú návrat do EÚ v pomere 51 ku 17 percentám. Profesor Bobby Duffy z King’s College London upozorňuje, že názory sa posúvajú veľmi pomaly, a že jasná túžba po zmene sa v krátkodobom horizonte nepredpokladá.

Politický reset: Nové dohody medzi Londýnom a Bruselom

Keir Starmer, britský premiér, sa zaviazal obnoviť vzťahy s EÚ, čo naznačuje posun súvisiaci s jeho politickým programom. Na sklonku mája 2026 sa uskutočnil prvý samit od odchodu Británie z EÚ, kde boli podpísané tri dôležité dohody, vrátane dohodnutej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany. Plánovaný návrat Británie do programu Erasmus+ od roku 2027 tiež naznačuje snahu o nové spolupráce.

Ako diplomatické rokovania pokračujú, EÚ a Británia sa snažia dohodnúť na podmienkach mobilitnej schémy pre mladých. Zatiaľ čo Británia trvá na nízkom počte víz, EÚ požaduje stabilné poplatky za štúdium. Tieto rokovania sa ukazujú ako kľúčový aspekt udržiavania budúceho vzťahu oboch strán a neustále sa ukazujú komplikované otázkami imigrácie a regulačných obmedzení.