Živí duchovia násilného radikalizmu

Živí duchovia násilného radikalizmu

Minulý mesiac bola na trinásť rokov väzenia odsúdená 67-ročná Nemka Daniela Kletteová, známa ako členka Frakcie Červenej armády (RAF), ktorá bola aktívna v Nemecku od konca 60. rokov minulého storočia. Jej odsúdenie sa týkalo sérií ozbrojených lúpeží, ktoré spáchala v rokoch 1999 až 2016. Po jej zatknutí v roku 2024, polícia v jej berlínskom byte objavila zbraň, útočnú pušku, zlato a značné sumy v hotovosti, čo naznačuje, že sa naďalej zúčastňovala na nezákonnej činnosti, a to aj po oficiálnom rozpustení RAF v roku 1998. Kletteová tak znovu oživil obraz minulých zločinov, ktoré aj po dvadsiatich rokoch ostávajú v kolektívnej pamäti.

Frakcia Červenej armády, známa svojou marxisticko-leninskou ideológiou, terorizovala Nemecko a vyžadovala si životy politikov a podnikateľov. Jej cieľom bolo spustiť globálnu revolúciu a nakoniec bojovala proti tomu, čo vnímali ako fašisticko-kapitalistický systém. Takúto krajinu, v ktorej bombové útoky a únosy boli bežnou súčasťou boja za „správnu vec“, si dnes málokto dokáže predstaviť, no súčasní politickí lídri čelili jednak faktom, ktoré nás privádzajú až k súčasnej situácii.

Zatknutie a odsúdenie Kletteovej má paralelu s príbehom Hirooa Onodu, japonského dôstojníka, ktorý sa z vojny vrátil až v roku 1974, dlhých tridsať rokov po jej skončení. Zatiaľ čo Kletteová žila pod falošnou identitou, Onoda prežíval ako osamelý partizán na Filipínach. Obidve tieto postavy sa prehliadali vlastnej dobe, a žili v ilúzii, že boj, ktorý išiel o prerozdelenie moci, ešte neskončil.

Politickí dinasaury a historická zodpovednosť

Aktivisti RAF, talianskych Červených brigád či Japonskej červenej armády považovali zlyhania svojich predkov počas druhej svetovej vojny za silnú motiváciu pre svoju zbraň. Chceli sa postaviť proti opäť nastolenému fašizmu a militarizmu, čím sa dostali do svojej neúspešnej, ale násilnej histórie. Napríklad Fusako Šigenobuová, jedna z najradikálnejších postáv Japonskej červenej armády, hovorila o hlbokých historických súvzťažnostiach svojich činov.

Radikálne študentské hnutia sa často formovali práve v krajinách, ktoré mali temnejšiu politickú minulosť. Spoločenské zlo, ktoré pandémia monarchie a vojenskej neznášanlivosti zanechala na týchto generáciách, viedlo k tomu, že mnohí z nich cítili, že žijú v duchu revolúcie, hoci ich svet už dávno prešiel na iné hodnoty.

História sa opakuje

Jedným z tragických prípadov prepojenia minulosti a prítomnosti je japonský premiér Kiši Nobusuke, ktorý bol počas vojny zodpovedný za vojenské zločiny a nielenže sa do politiky dostal, ale sa aj spriatelil s americkým prezidentom Dwightom Eisenhowerom. Podobne aj v Nemecku, mnohí bývalí nacisti našli svoje miesto v nových vládach, ako je kancelár Kurt Georg Kiesinger, a v Taliansku dominovali bývalí fašisti. Práve tieto historické prepojenia a tichá kolaborácia s mocnými vytvárali nutkanie nasledovať v minulosti zabudnuté ideológie.

Nie je náhoda, že extrémizmus vo vyspelých demokraciách, ako sú Nemecko a Taliansko, sa môže javiť ako pokračovanie starých bojov so závideniahodnou presnosťou a revolučným pôvodom. Tak ako Kletteová, ktorá sa ocitla v minulosti, mnohí ďalší ostávajú súčasťou kultúry násilia a pohľadov, ktoré sa zdajú byť dávno preč, ale pretrvávajú v živých pamätiach.