V Konžskej demokratickej republike potvrdili 13 prípadov vzácneho variantu eboly.

v konzskej demokratickej republike potvrdili 13 pripadov vzacneho variante ebolz

Potvrdené prípady vzácneho variantu ebole v Konžskej demokratickej republike

Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb potvrdilo, že v severovýchodnej provincii Ituri, ktorej hranice sa dotýkajú Ugandy a Južného Sudánu, sa šíri variant vírusu Ebola nazývaný Bundibugyo. Doteraz je známych 13 nakazených osôb. V tejto oblasti sa aktivuje počet podozrivých prípadov a epidemiologická situácia zostáva zastrašujúca.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zatiaľ neschválila žiadnu vakcínu pre variant Bundibugyo, čo vyvoláva obavy expertov o možnosť rozšírenia vírusu. Predtým sa v dynamičnej histórii šírenia eboly v Afrike vo viacerých epidemických líniách objavovala najmä infekčná varianta Zaire, ktorá má mimoriadne vysokú úmrtnosť dosahujúcu až 90 percent. Naproti tomu, variant Bundibugyo má úmrtnosť približne 37 percent, čo predsa len naznačuje nižšie riziko, avšak otázky sú stále prítomné.

V rámci poslednej epidémie, ktorá je 17. v poradí, úrady už informovali o štyroch potvrdených úmrtiach na oboch stranách hranice, vrátane jedného mŕtveho muža, ktorý pricestoval do Ugandy z Konžskej demokratickej republiky. Zdravotné strany evidujú vysoký počet osôb podozrivých z nákazy, presnejšie 246, pričom sa so znepokojením sleduje aj 65 úmrtí, ktorých príčina môže súvisieť s ebole.

Úrady vyjadrili obavy ohľadom rizika ďalšieho šírenia vírusu, predovšetkým v mestských oblastiach, kde je mobilita populácie výrazne vyššia. V reakcii na situáciu posilnili hraničné kontroly a zabezpečili izoláciu osôb, ktoré mali kontakt s nakazenými jedincami. Aktivované sú aj krízové tímy, ktoré majú za úlohu reagovať na nové prípady a prevenciu šírenia infekcie.

Ebola je známa ako vysoko nákazlivé vírusové ochorenie s mimoriadne vysokou mierou úmrtnosti. Najčastejšie sa vyskytuje v odľahlých regiónoch Konžskej demokratickej republiky a prenáša sa úzkym kontaktom s krvou, telesnými tekutinami alebo orgánmi infikovaných zvierat, pričom netopiere sú považované za prirodzených hostiteľov tohto vírusu. Medzi ďalšie rizikové faktory patrí priame kontaktovanie sa s krvou alebo telesnými tekutinami infikovanej osoby, kontaminované predmety alebo telo zosnulej osoby, ktorá bola vystavená tejto chorobe.