Už budem „dobrá“ Maďarka?

Redefinícia identity: Maďari na Slovensku v ére Orbána

V súvislosti s pádmi politických režimov sa objavuje otázka, ako sa zmení pohľad na Maďarov žijúcich na Slovensku. Bude ich identita definovaná predovšetkým politickými preferenciami? Teda, budú tí, ktorí podporovali Viktora Orbána, označovaní za „hodných“ Maďarov, zatiaľ čo tí, ktorí vyjadrujú kritiku, budú považovaní za „nehodných“?

Túto dilemu sa snažím premietnuť do širších súvislostí, pretože prívrženci Orbána často vyžadujú od svojich súkmeňov skúsenosti a znalosti, ktoré sú „pravými“ Maďarmi. Neuvedomujú si pritom, že práve títo „praví“ Maďari môžu byť vo svojej kultúrnej i jazykovej expresii sofistikovanejší a ich hlas má väčšiu váhu.

Odkazy na maďarských básnikov, rozprávanie v rodnom jazyku, či tradície ako povedať „jó éjszakát“ a „szeretlek“ sú súčasťou ich identity, ktorá sa prejavuje aj v tom, že sa ozývajú, keď vláda zasahuje do práv ich komunity. Avšak, paradoxne, neoslovujú sa v prípade, ak sú útoky namierené voči iným menšinám.

Je zaujímavé, že pre mnohých, ktorí sa cítia byť maďarskí, je ťažké pochopiť, ako môže nenávisť voči figúre ako George Soros vytvárať puto medzi Orbánom a Robertom Ficom, pričom posledný iba zneužíva situáciu na manipuláciu extrémistických názorov.

Moja skúsenosť ako novinárky, ktorá často hovorí o Orbánovi a jeho politike, mi ukazuje, ako sa donedávna silne polarizovalo rodinné a priateľské prostredie, kde sa tradície a národnostné identity ocitli v konflikte so zložitou politickou situáciou. Debaty sa často stávajú nevhodnými, a mnohí sa začínajú vyhýbať konverzáciám so svojimi súkmeňovcami, ak nesúhlasia s vládou.

Hoci sa situácia v Maďarsku a na Slovensku momentálne zmenila, stále prevláda rozdelenie medzi rodinami a priateľmi. Každý chce žiť v súlade so svojou identitou, ale rovnakým právom nesmie byť diskriminovaný. Práve v tomto je výnimočné, že podpora maďarskej identity by nemala viesť k separatizmu, ale naopak, mala by sa stať mostom.

Za posledných päť rokov sme svedkami poklesu počtu novorodencov evidovaných ako Maďarskej národnosti na historické minimum. Reakcia politikov predpokladá, že každý Maďar by mal byť nacionalistom, ktorý túži po revízii hraničných čiar. To však nie je pravda; podpora používania menšinového jazyka a kultúry by mala byť normou v každej multikultúrnej spoločnosti.

Výzva nasledovného obdobia spočíva v tom, ako aj politici na oboch stranách sa budu musieť postarať o to, aby sa zmenila ich predstava o zmene v národnej politike tak, aby nezabúdali na potreby menšín. Pokiaľ sa tento postoj nebude prehlbovať, zostaneme iba v kruhu predsudkov a dlhodobej frustrácie.

Reflexia na súčasného lídra

V svetle situácie okolo Viktora Orbána sa Robert Fico snaží prevziať niektoré jeho taktiky a politické kroky. Po odchode z moci sa konfrontoval s realitou, kedy už ďalej nemôže spoliehať na staré zvyky a ľudí, ako aj na poškodenie dohodnutých pravidiel. Jej dôkazom je jeho pokus o manipuláciu s verejnou mienkou a rozdeľovanie obyvateľstva na „našich“ a „nepriateľov“.

Nad ním sa nedávno viditeľne objavili otázky spoľahlivosti jeho taktických rozhodnutí. Zatiaľ čo by mohol konať v duchu strategického nazerania na Orbánov model, nezdá sa, že by mu táto manipulácia mohla priniesť úspech, a otázne je, či mu pomôže pri rozbehu jeho politickej kariéry.

V konečnom dôsledku, ak Fico využije len šablóny a podvody, ktoré obohatil Orbán, jeho cesta sa stane limitovanou a veľmi pravdepodobne zlyhá. Identita Maďarov v Slovensku, ktorá je tak rozmanitá a plná kultúrneho bohatstva, zaslúži oveľa hlbšie a inteligentnejšie spracovanie ako spolitizovanie a manipulácia so strachom.