Slovensko podľa GLOBSEC patrí medzi najpomalšie reagujúce krajiny NATO.

Slovensko patrí medzi najpomalšie reagujuce krajiny NATO

V súčasnosti sa Slovensko umiestňuje medzi štátmi východného krídla NATO, ktorých obranyschopnosť je obmedzená nie len nedostatkom vojenskej techniky, ale predovšetkým pomalosťou rozhodovania a vnútropolitickými faktormi. Táto informácia vyplýva z najnovšej správy inštitútu Globsec, ktorá sa zaoberá pripravenosťou krajín v oblasti obrany.

Správa, nazvaná „Annual Battle Readiness on the Eastern Flank 2026“, posudzuje pripravenosť desiatich štátov regiónu a varuje, že hoci sa investície do obrany zvyšujú, Slovensko je zaradené medzi krajiny s pomalšou reakciou, známe ako „slow responders“. Autori analýzy upozorňujú, že kľúčovým problémom nie je chýbajúca technika, ale schopnosť rýchlo konať v krízových situáciách.

„Slovensko riskuje, že zaostane za inými krajinami kvôli politickej roztrieštenosti a pomalším mobilizačným kapacitám,“ uvádzajú autori. Zameriavajú sa na to, že efektívne fungovanie štátu a jeho riadenie sú rozhodujúce pre obrannú pripravenosť. „Obranné schopnosti krajiny sú obmedzené viac politickou fragmentáciou a komplexnými procesmi, ktoré môžu spomaliť reakčné schopnosti v čase krízy,“ dodáva sa v správe.

Analýza tiež naznačuje, že problém s pomalou reakciou nie je jedinečný pre Slovensko, ale týka sa aj iných krajín v regióne, kde legislatívne a politické procesy môžu oddialiť príchod posíl NATO. Kým Fínsko a Estónsko sa považujú za lídrov schopnosti rýchlej reakcie, Slovensko, Maďarsko a Bulharsko zápasia s prekážkami spôsobenými štrukturálnymi a politickými faktormi.

Na základe zistení správy je už zrejmé, že v aktuálnom bezpečnostnom prostredí nie je dostatočné zameriavať sa len na vojenskú silu, ale aj na schopnosť rýchlo sa prispôsobiť a reagovať. „Deliaca čiara v Európe prechádza medzi štátmi s efektívnymi a pomalými reakčnými schopnosťami,“ varujú analytici. Pre Slovensko to znamená naliehavú potrebu prehodnotiť nielen modernizáciu ozbrojených síl, ale aj legislatívne a rozhodovacie procesy s cieľom zvýšiť schopnosť rýchlej reakcie v prípade krízových situácií.

Bez zásadných zmien v tejto oblasti hrozí, že Slovensko nebude schopné adekvátne reagovať v kritických momentoch a čas, ktorý je v súčasnej bezpečnostnej politike rozhodujúcim faktorom, sa pre krajinu môže stať hrozbou.